Tipy na výlety

     Múzeum TANAP-u sa nachádza v Tatranskej Lomnici a bolo založená v roku 1957. Má prírodovednú, etnografickú a historickú expozíciu, ktorá zaberá plochu 1 200 m štvorcových. Prírodovedná expozícia predstavuje návštevníkom geologickú stavbu Tatier a typických predstaviteľov flóry a fauny podľa jednotlivých vegetačných stupňov. Etnografická a historická expozícia je zameraná na zvyky a obyčaje, výtvarné umenie a dejiny podtatranského ľudu. Múzeum je otvorené denne.

     V expozícii tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici si môžete prezrieť viac ako sto druhov tatranskej flóry na žulovej, vápencovej skalke a rašelinisku. Expozícia je otvorená mesiacoch jún až august denne.

     V rázovitej podhorskej obci Ždiar, ktorá leží v údolí medzi Belianskymi Tatrami a Spišskou Magurou sa nachádza etnografické múzeum Ždiarsky dom. Múzeum približuje návštevníkom spôsob života a bývania obyvateľov Ždiaru v minulosti. Vystavené exponáty predmetov dennej potreby a kroje sú ukážkou kultúrneho bohatstva obyvateľov tejto podhorskej oblasti. Zvláštnu pozornosť si zasluhujú bohato vyšívané sviatočné kroje. Múzeum okrem predaja suvenírov (keramika, tkaniny, výšivky,...), poskytuje aj také služby ako je obliekanie do krojov so symbolickou ždiarskou svadbou, o ktorú je hlavne zo strany zahraničných turistov značný záujem. Samotný Ždiar je známy zachovávaním ľudových zvykov, krojov, hudobného a tanečného folklóru. V zimnom období je Ždiar vyhľadávaným lyžiarskym strediskom. Múzeum je otvorené v mesiacoch máj až október denne, v ostatných mesiacoch len v pracovné dni.

     Belianske Tatry sú podstatne nižšie ako Vysoké Tatry. Majú rozlohu 64 km štvorcových a tvorí ich 14 km dlhý hrebeň, pripájajúci sa vo svojom strede na Vysoké Tatry. Hhrebeň Belianskych Tatier nemá osobitné bočné rázsochy a tiahne sa západo-východným smerom. Najvyšším štítom tohto pohoria je Havran (2152 m). V porovnaní s Vysokými Tatrami majú odlišný celkový vzhľad a povrchové útvary. Dôvodom je rôzny geologický podklad. Široké sedlo (1830 m) rozdeľuje Belianske Tatry na dve typické časti. Západnej, ktorá má vysokohorské tvary, dominujú pôvabné štíty: Muráň (1890 m), Nový (1990 m), Havran (2152 m) a Ždiarska Vidla (2146 m). Východnú časť tvorí mierne zvlnený hrebeň s menej výraznými vrcholmi: Hlúpy (2061 m) a Bujačí vrch (1946 m). V tejto časti sa nachádza pod vrcholom nevýraznej trávnato - skalnej vyvýšeniny, nazývanej Zadné Jatky (2019 m), známa Kamzíčia jaskyňa, ktorá v zlých poveternostných podmienkach poskytuje úkryt mnohým kamzíkom. Nachádza sa tu aj niekoľko jaskýň, z ktorých ako jediná v Tatrách je verejnoszi prístupná Belianska jaskyňa. V Belianskych Tatrách nie sú žiadne plesá, je to však územie známe svojim botanickým bohhatstvom. Od roku 1978 sú Belianske Tatry z ochranárskych dôvodov pre turistiku uzavreté.
     V roku 1993 bol sprístupnený náučný chodník na trase Ždiar - Monkova dolina - Široké sedlo (1830 m) - Kopské sedlo (1749 m) s pokračovaním do Javoriny alebo Doliny Bielych plies.

     Pieninský národný park leží severovýchodne od Vysokých Tatier, hraničí s Poľskom. Turisticky atraktívne sú najmä časti ako Prielom Dunajca, Prielom Lesnického potoka, Haligovské skaly, plavba na pltiach. Cieľom mnohých návštevníkov je samotný objekt Červeného Kláštora, ktorý založili kartuziánski mnísi v 14. storočí. V budove sú dnes inštalované etnografické a farmaceutické zbierky Východoslovenského múzea.

     Slovenský raj je národným parkom so vzácnymi krasovými javmi, roklinami, jaskyňami a pod. Typické pre Slovenský raj sú tiesňavy, často s vodopádmi a kaskádami. V Slovenskom raji sú dve náučné trasy, príťažlivý je prechod Prielomom Hornádu, Tomašovský výhľad, častým cieľom výletov je aj Dobšinská ľadová jaskyňa.

     Táto mestská pamiatková rezervácia láka svojimi zachovalými gotickými a renesančnými objektmi. Na námestí je viac ako 50 takýchto patricijských domov. Historická časť mesta je obohnaná gotickými mestskými hradbami. V renesančnej radnici je sídlo Spišského múzea. Gotický kostol sv. Jakuba je národnou kultúrnou pamiatkou so známym oltárom Majstra Pavla z Levoče. V meste je viacero historických pozoruhodností.

     Toto malé mestečko v okrese Spišská Nová Ves sa v dávnej minulosti vyvinulo na centrum remesiel. Historickú hodnotu si zachoval románsky kostol, renesančná radnica, meštianske domy, kostol a kláštor milosrdných bratov. K mestečku bola pripojená Spišská Kapitula, ktorá je cirkevným centrom. Spišská Kapitula je tiež mestskou pamiatkovou rezerváciou. Pozornosť si zaslúži najmä katedrála sv. Martina.

     Nad Spišským Podhradím sa po stáročia hrdo vypína Spišský hrad, najrozsiahlejší na našom území. Hrad bol v minulosti sídlom spišských župných úradov, mal strategický i administratívny význam. Obývaný bol do roku 1780.

     Obec asi 3 km vzdialená od Popradu, známa svojimi kúpeľmi s 24° C teplou vodou od 16. storočia. Svedectvom bohatej minulosti sú kúpeľné domy a kúria. Gánovce sú známe aj ako nálezisko neandertálskeho človeka - odtlačok jeho lebky našli v travertíne. Dokumentuje to časť expozície Podtatranského múzea v Poprade.