Gánovce | Hôrka | Hozelec | Hranovnica | Jánovce | Kravany | Mlynica | Spišské Bystré | Spišský Štiavnik | Spišská Teplica | Švábovce |
Vernár | Vikartovce | Veľký Slavkov | Vydrník
|
|
Gánovce |
nadmorská výška | 650 m |
počet obyvateľov | 750 |
spojenie | autobus, vlak |
Obec leží v južnej časti Popradskej kotliny v Doline Gánovského potoka, ľavostranného prítoku Hornádu. Z histórie Na území obce je viacero archeologických nálezísk, medzi nimi aj neandertálske nálezisko. Známy je nález travertínového výliatku ľudskej lebky. Obec bola založená v roku 1317 ako Gaan. Patrila do stolice X spišských kopijníkov. Teplé alkalické pramene urobili osadu známou ako najstaršie kúpele Slovenska na liečenie zažívacích chorôb (majetok Máriassyovcov a Okolicsányiovcov). Časť obce Filice sa prvýkrát spomína v roku 1256. Daroval ju kráľ Belo IV. zemanovi Fylovi. Pamätihodnosti Ranogotický kostol z trinásteho storočia so stredovekými nástennými maľbami z polovice štrnásteho storočia, klasická kúria z polovice devätnásteho storočia.
www.gánovce.sk |
Hôrka |
nadmorská výška | 617 m |
počet obyvateľov | 1 252 |
spojenie | autobus, vlak, pošta |
Obec leží na tektonickej zníženine oddeľujúcej východný okraj Vikartovskej hrasti od juhozápadnej časti Levočských vrchov. Preteká cez ňu Gánovský potok. Z histórie Obec je písomne doložená v roku 1347 pod názvom Bosafalva podľa komesa Bozsa, ktorý tu žil v polovici trinásteho storočia. Koncom 18. storočia mala 12 domov a 78 obyvateľov, zväčša poľnohospodárov, od devätnásteho storočia aj baníkov. Obec v súčasnosti pozostáva z troch častí: Kišovce - obec sa spomína v roku 1347 ako Kisfalva. V roku 1828 mala 32 domov a 238 obyvateľov. Ťažila sa tu mangánová ruda. S Hôrkou splynula v polovici devätnásteho storočia. Ondrej - spomína sa v listinách z roku 1317 ako Sanctus Andreas. V roku 1828 mala 20 domov a 148 obyvateľov. V rokoch 1850 - 1854 bola sídlom okresného súdu, potom zlúčená s Hôrkou. Primovce - obec vznikla na území, ktoré v roku 1248 predal komes Henrik Primovi. V roku 1312 sa spomína pod menom Villa Primi. V roku 1828 mala 10 domov a 79 obyvateľov. V polovici devätnásteho storočia bola zlúčená s Hôrkou. V minulosti patrili všetky časti obce do Stolice X spišských kopijníkov. Pamätihodnosti Baroková kaplnka z roku 1736 postavená na starých základoch, rímskokatolícky ranogotický kostol z polovice trinásteho storočia. |
Hozelec |
nadmorská výška | 695 m |
počet obyvateľov | 660 |
spojenie | autobus |
Obec leží na styku Popraskej kotliny a Vikartovskej hrasti v Doline Gánovského potoka - prítoku Hornádu. Z histórie Obec sa spomína v rokoch 1243 - 1336 pod menami Zeek, Mediocris Seek. Patrila do Stolice X spišských kopijníkov. Usadlosti tu mali Horváthovci, Máriassyovci, Okolicsányiovci. V roku 1828 mala obec 31 domov a 221 obyvateľov, zaoberali sa poľnohospodárstvom a povozníctvom. Obec má v súčasnosti časť Úsvit. Pamätihodnosti Klasicistická kúria zo začiatku devätnásteho storočia prestavaná v dvadsiatom storočí. |
Hranovnica |
nadmorská výška | 613 m |
počet obyvateľov | 2 170 |
spojenie | autobus |
Obec leží v priekopovej prepadline horného Hornádu medzi Nízkymi Tatrami a Vikartovskou hrasťou. Z histórie Obec sa spomína v roku 1294 pod názvom Granich ako majetok štiavnických cisterciátov a neskôr Spišského biskupstva. V stredoveku banské mestečko s pivovarom, pílou a mlynom. Miestna časť Hranovnické Pleso je rekreačným strediskom školskej mládeže. Pamätihodnosti Rímskokatolícky kostol v pôvodne neskororománskom slohu, neskôr goticky prestavaný koncem 14. storočia a v 17. až 19. storočí barokovo a klasicisticky upravovaný. Evanjelický kostol v klasicistickom slohu z roku 1837 s neskorobarokovým oltárom z druhej polovice 18. storočia. |
Jánovce |
nadmorská výška | 591 m |
počet obyvateľov | 970 |
spojenie | autobus |
Obec leží na juhozápadnom okraji Levočských vrchov. Z histórie Obec so starým osídlením patrila do Stolice X spišských kopijníkov. Písomne je doložená z roku 1312 ako Janos. Neskôr patrila k Spišskej Kapitule. V devätnástom storočí bol veľký počet vysťahovalcov. Časť obce - Machalovce - ku ktorej boli počas I. svetovej vojny pripojené aj Čenčice, bola osídlená už v neolite. Prvá zmienka je z roku 1209. K Jánovciam bola pripojená v roku 1963. Pamätihodnosti Rímskokatolícky neskororománsky kostol z trinásteho storočia, v štrnástom storočí zgotizovaný a v osemnástom storočí zbarokizovaný. |
Kravany |
nadmorská výška | 734 m |
počet obyvateľov | 770 |
spojenie | autobus |
Obec leží na hornom toku Hornádu, severná časť chotára na Vikartovskej hrasti a na severných svahoch Nízkych Tatier. Z histórie Obec vznikla na majetku cisterciátskeho opátstva v Spišskom Štiavniku. Spomína sa v roku 1317 ako Villa Michaelis. Od konca 18. storočia patrila Spišskému biskupstvu. Pamätihodnosti Rímskokatolícky klasicistický kostol z roku 1842, na mieste gotického, s gotickou krstiteľnicou zo 14. storočia. |
Mlynica |
nadmorská výška | 688 m |
počet obyvateľov | 280 |
spojenie | autobus, pošta |
Obec leží v južnej časti Popradskej kotliny na juhovýchodnom úpätí Vysokých Tatier. Z histórie Osada bola založená v prvej polovici trinásteho storočia, v roku 1268 sa spomína ako Milymbach. Patrila do Spoločenstva spišských Sasov. V roku 1465 sa stala majetkom Spišského hradu. Obyvatelia pestovali a spracovávali ľan, od devätnásteho storočia odtiaľ pochádzali horskí vodcovia po Vysokých Tatrách. Pamätihodnosti Románsky katolícky kostol z trinásteho storočia, niekoľkokrát prestavovaný. Hlavný oltár je dielo Majstra Pavla z Levoče z rokov 1515 - 1520. Zrúcaniny klasicistického evanjelického kostola z roku 1830. |
Spišské Bystré |
nadmorská výška | 674 m |
počet obyvateľov | 2 130 |
spojenie | autobus |
Obec leží v priekopovej prepadline horného Hornádu. Chotár siaha do Vikartovskej hrasti a Nízkych Tatier. Vyviera tu potok Bystré. Z histórie Obec sa spomína v roku 1294 ako Kubach. Bola to pôvodne hraničná strážna obec, z poverenia spišsko - štiavnických cisterciátov ju dosídlil dedičný richtár Menhard. V 16. storočí tu bola škola. V 18. storočí bola obec majetkom Spišského bikupstva. V minulosti obyvatelia dorábali dubovú kôru pre garbiarov a vyrábali súkno. Pamätihodnosti Rímskokatolícky gotický kostol upravený v roku 1706. Zaujímavá ľudová architektúra. |
Spišský Štiavnik |
nadmorská výška | 570 m |
počet obyvateľov | 1 820 |
spojenie | autobus, vlak, pošta |
Obec leží v priekopovej prepadline horného Hornádu. Z histórie Obec vznikla na mieste starého benediktínskeho kláštora z 10. až 11. storočia. Spomína sa v roku 1246. V roku 1260 obec zhorela. Cisterciátske opátstvo ju znovu obnovilo a vytvorilo panstvo, ku ktorému patrilo viacero obcí z okolia. V rokoch 1579 - 1674 boli pánmi Thökölyovci, do roku 1773 jezuiti a od roku 1776 patrila obec Spišskému biskupstvu. Pamätihodnosti Kaštieľ postavený na mieste pôvodného kláštora z roku 1200, v 16. storočí prestavaný na pevnosť a v 17. storočí na renesančný kaštieľ. Rímskokatolícky gotický kostol z konca 14. storočia, zbarokizovaný v 18. storočí. |
Spišská Teplica |
nadmorská výška | 680 m |
počet obyvateľov | 1 640 |
spojenie | autobus |
Obec leží na južnom okraji Popradskej kotliny a na severných svahoch Vikartovskej hraste. Pri obci je minerálny prameň. Z histórie V oblasti sa našli stopy po osídlení v paleolite a sídlisko z doby bronzovej. V roku 1280 sa spomína ako Topplica - zemepánske mestečko cisterciátskeho opátstva. V roku 1530 ju založili mestu Levoča, ale v roku 1697 ju vykúpili jezuiti. Od roku 1776 je majetkom spišského biskupstva. V rokoch 1613 - 1885 tu bola papiereň Samuela Spillenberga. Pamätihodnosti Rímskokatolícky kostol z roku 1875 postavený na mieste pôvodného gotického zo štrnásteho storočia. |
Švábovce |
nadmorská výška | 639 m |
počet obyvateľov | 910 |
spojenie | autobus |
Obec leží v západnej časti Spišskej kotliny. Z histórie Na území obce je sídlisko zo staršej doby bronzovej. Obec bola založená v prvej polovici trinásteho storočia. Ondrej II. ju v roku 1294 daroval Arnoldovi, synovi Lenárta Gorgeya - Švábyho za hrad Plaveč. Krátko po založení patrila obec k Bratstvu 24 spišských farárov. Od roku 1870 tu boli mangánové rudné bane. Pamätihodnosti Rímskokatolícky gotický kostol z polovice trinásteho storočia, prestavaný v štrnástom storočí, s nástennými maľbami. Evanjelický klasicistický kostol z roku 1806. |
Vernár |
nadmorská výška | 778 m |
počet obyvateľov | 720 |
spojenie | autobus |
Obec leží na východnom okraji Nízkych Tatier v pramennej oblasti Vernárskeho potoka, v štátnej prírodnej rezervácii. Z histórie Obec založili na zákupnom práve v roku 1295. Spočiatku patrila k Spišu, Görgeyovcom, od 16. storočia k Muránskemu panstvu. V minulosti sa obyvatelia zaoberali predovšetkým chovom dobytka, výrobou šindľov a dreveného riadu, výrobou plátna, súkna a výšivkárstvom. Pamätihodnosti Gréckokatolícky klasicistický kostol z roku 1824. |
Vikartovce |
nadmorská výška | 756 m |
počet obyvateľov | 1 650 |
spojenie | autobus |
Obec leží na severných svahoch Nízkych Tatier a na južných svahoch Vikartovskej hraste v priekopovej prepadline Hornádu. Z histórie Obec založená v roku 1283. Patrila opátstvu v Spišskom Štiavniku. V 15. storočí bola vyľudnená a postupne osídlená valaským obyvateľstvom, ktoré sa zaoberalo chovom dobytka a ovčiarstvom. Koncom 18. storočia mala 115 domov a 772 obyvateľov. Pamätihodnosti Neskorobaroková budova fary z druhej polovice 18. storočia. Kúria z konca 18. storočia, prebudovaná na školu. Klasicistický katolícky kostol z roku 1781 postavený na mieste gotického zo 14. storočia. |
Veľký Slavkov |
nadmorská výška | 677 m |
počet obyvateľov | 1 040 |
spojenie | autobus, vlak, pošta |
Obec leží v južnej časti Popradskej kotliny na juhovýchodnom úpätí Vysokých Tatier. Z histórie Ide o starú osadu s nálezmi z neolitu a zo staršej doby bronzovej. Neskôr tu bola nemecká osada, ktorej obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka, pestovaním ľanu a pálením dreveného uhlia. Patrila k Spoločenstvu spišských Sasov, k zálohovaným mestám v Poľsku a nakoniec k Provincii 16 spišských miest. Pamätihodnosti Ranogotický kostol z 13. storočia, reštaurovaný v 15. a 17. storočí. Evanjelický kostol z roku 1788. |
Vydrník |
nadmorská výška | 610 m |
počet obyvateľov | 810 |
spojenie | autobus, vlak |
Obec leží v západnej časti Hornádskej kotliny. Z histórie Na území obce sa nachádza sídlisko z doby veľkomoravskej. Obec vznikla na majetkoch cisterciátskeho opátstva v Spišskom Štiavniku, spomína sa v roku 1294. V rokoch 1530 - 1696 bola v zálohu Levoče. Koncom 18. storočia mala 32 domov a 221 obyvateľov, zaoberajúcich sa prevažne poľnohospodárstvom. Pamätihodnosti Rímskokatolícky kostol z roku 1801, postavený na mieste gotického z 13. storočia.
|
Gánovce | Hôrka | Hozelec | Hranovnica | Jánovce | Kravany | Mlynica | Spišské Bystré | Spišský Štiavnik | Spišská Teplica | Švábovce |
Vernár | Vikartovce | Veľký Slavkov | Vydrník
Menu
|
|