Svit, Štrba a okolie

     Mikroregión sa nachádza v Popradskej kotline na západ od mesta Poprad. Centrom mikroregiónu je mesto Svit.

     Mesto leží v juhozápadnej časti Popradskej kotliny.

Z histórie

     História mesta začína v roku 1934, keď firma Baťa Zlín zakúpila pozemky od obce Veľká na postavenie podniku na výrobu chemických vlákien. Prvý názov znel Veľká - osada Svit, neskôr Batizovce. Od roku 1937 dostala osada terajší názov Svit. Od roku 1946 sa Svit stal samostatnou obcou a v roku 1962 bol vyhlásený za mesto.

     Obec leží v západnej časti Popradskej kotliny na Velickom a Batizovskom potoku.

Z histórie

     Batizovce vznikli v roku 1264. Meno majú podľa zakladateľa komesa Botyza (predok rodu Mariássyovcov). Obyvatelia sa v minulosti zaoberali pálením uhlia, hrnčiarstvom a tkaním plátna. V roku 1794 postavili plátennícke bielidlo.

Pamätihodnosti

     Dva kaštiele: renesančný zo 16. storočia a barokový z roku 1756. Románsky katolícky kostol z 13. storočia, barokizovaný v 18. storočí. Klasicistický evanjelický kostol z roku 1791 so samostatnou zvonicou, s oltárnym obrazom od J. Czauczika z roku 1814.

     Obec leží v Popradskej kotline v strede trojuholníka Poprad, Smokovec, Štrbské Pleso, na južnom úpätí Vysokých Tatier, pod najvyšším štítom Slovenska Gerlachom, ktorý je pomenovaný podľa obce.

Z histórie

     Prvý krát sa spomína v roku 1326 ako Gerlahfalva. Na pozemkoch Mariássyovcov zriadil richtár Gerlach zo Spišskej Soboty osadu, ktorá v roku 1876 takmer celá vyhorela. Osada bola jednou z prvých zlatokopeckých usadlostí vo Vysokých Tatrách, odkiaľ pochádzajú aj banícke kladivká v erbe obce. V pôvodnom katastri obce leží osada Tatranská Polianka a najvyššie položený hotel vo Vysokých Tatrách Sliezsky dom. V 18. storočí obyvatelia, pastieri, vyrábali limbový olej a plátno. V roku 1794 postavili plátennícke bielidlo.

Pamätihodnosti

     Zvyšky ranogotického kostola z 13. storočia - ostala len veža. Evanjelický kostol z roku 1800, reštaurovaný v roku 1899. Pamätník padlých hrdinov SNP.

     Obec leží na úpätí Kráľovej hole, v hornej časti Čierneho Váhu.

Z histórie

     V minulosti dôležitá križovatka čiernovážskej úzkokoľajnej železnice. Založená v 17. storočí ako goralská kolonizácia z hornej Oravy. Patrila panstvu Liptovský Hrádok.

Pamätihodnosti

     Barokový rímskokatolícky kostol z roku 1759.

     Obec leží v západnej časti Popradskej kotliny v doline Popradu.

Z histórie

     Obec sa spomína v roku 1321 ako Lutzina. V 16. storočí patrila Kežmarku. V 18. storočí boli majiteľmi Várady - Szakmáry a Mariássyovci. V tom čase už v obci bola pošta. Ťažil sa tu vápenec. Kúpele vzdialené 2 km založil v roku 1873 Adrián Várady - Szakmáry. Po I. svetovej vojne prebudované na liečebňu pľúcnych chorôb a dýchacích ciest pre deti od 6 do 15 rokov.

Pamätihodnosti

     Evanjelický kostol z roku 1815 s oltárnym obrazom "dobrý pastier" od P. M. Bohúňa. Renesančný kaštieľ zo začiatku 17. storočia, prestavovaný v 19. storočí, v rokoch 1994 - 1995 bol rekonštruovaný. Kostol sv. Petra a Pavla, pôvodne gotický. V roku 1814 ho miestni katolíci prestavali v klasicistickom slohu. Zmenili nielen vzhľad chrámu, ale aj patróna, stal sa ním sv. Martin.

     Obec leží v západnej časti Popradskej kotliny na južnom úpätí Vysokých Tatier. Do roku 1947 patrila do chotára obce najkrajšia dolina Tatier - Mengusovská dolina.

Z histórie

     Obec bola založená v 13. storočí. Od 14. storočia sa spomína ako majetok spišsko - štiavnického cisterciátskeho opátstva. V 16. storočí sa stal majiteľom Albert Laský, neskôr Mariássyovci. Jej obyvatelia sa zaoberali predovšetkým výrobou korýt a ťažbou kameňa. Do II. svetovej vojny sa z obce mnohí vysťahovali.

Pamätihodnosti

     Románsko - gotický rímskokatolícky kostol z 13. storočia. Ranogotická krstiteľnica z 13. storočia, drevený maľovaný strop z 18. storočia. Evanjelický klasicistický kostol z roku 1840.

     Obec leží na hlavnom európskom rozvodí (Baltické more - Čierne more). Chotár obce má rozlohu 3 908 metrov štvorcových. Súčasťou chotára obce je osada Tatranská Štrba. Do roku 1947 patrila do chotára Štrby aj osada Štrbské Pleso a priľahlé tatranské štíty a plesá.

Z histórie

     Obec bola založená v roku 1280. V historických prameňoch bola označovaná ako Chorba (1280), Chirbaus (1290), Sorba (1793) a Štrba (1786). Pôvodne sa obyvateľstvo zaoberalo chovom oviec, dobytka, pálením uhlia a vápna, drevorubačstvom, od 18. storočia aj povozníctvom. V súčasnosti občania pracujú prevažne v poľnohospodárstve, v chemickom, strojárenskom a textilnom priemysle a v službách. V Štrbe sa narodili a pôsobili významné osobnosti kultúrneho a spoločenského života.

Pamätihodnosti

     Rímskokatolícky kostol (1848) postavený na mieste stredovekého z 13. storočia. Evanjelický tolerančný kostol z roku 1784.

Tradície

     Obec je známa svojím svojráznym hudobným, speváckym a tanečným folklórom. Do dnešných čias sa zachovali zvyky a obyčaje spojené s významnými sviatkami, najmä vianočnými a veľkonočnými, napríklad chodenie s betlehemom, maľovanie vajíčok. Ľudový odev je typický hornoliptovský. Väčšina súčastí pracovného i sviatočného odevu sa do konca II. svetovej vojny vyrábala z domáceho materiálu.

     Obec leží v juhozápadnom cípe Popradskej kotliny na severných svahoch Nízkych Tatier, na rozvodí dvoch morí - Baltického a Čierneho.

Z histórie

     Obec vznikla v roku 1974 spojením Nižnej a Vyšnej Šuňavy. Nižná Šuňava bola založená koncom 13. storočia. Patrila cisterciátskemu opátstvu zo Spišského Štiavnika. V roku 1828 mala 85 domov a 616 obyvateľov. Boli to predovšetkým chovatelia dobytka a lesní robotníci. Vyšnú Šuňavu darovali Szentiványiovci v 14. storočí kartuziánom, neskôr patrila Červenému Kláštoru a jezuitom. Vyšná Šuňava sa prvýkrát spomína v roku 1269.

Pamätihodnosti

     Rímskokatolícky neskorobarokový kostol bol postavený v roku 1765 v Nižnej Šuňave. Rímskokatolícky kostol z roku 1693 vo Vyšnej Šuňave.