História Popradu

     Začiatky Popradu siahajú až do praveku. Máme o tom vzácne svedectvo: Nález pozostatkov neandertálskeho človeka spred 120 000 rokov v Gánovciach, obci vzdialenej 4 km od Popradu.

     Človek tu žil od tej doby nepretržite - svedčia o tom nálezy z doby kamennej, bronzovej až po dobu historickú. Tá sa pre nás začína v polovici trinásteho storočia, keď sa v listinách postupne spomínajú Matejovce (roku 1251), Poprad (1256), Spišská Sobota (1256), Veľká (1268) a Stráže (1300). Historické osudy týchto piatich hornospišských usadlostí veľmi úzko súviseli, vzájomne sa pri svojom vývoji ovplyvňovali a doplňovali.

     Nepatrné vzdialenosti medzi nimi naša doba už zotrela a hospodársky, kultúrny a politický vývin ich vzájomných vzťahov dospel k tomu, že v štyridsiatych rokoch bola k Popradu pripojená Kvetnica, v roku 1946 boli k Popradu pripojené Spišská Sobota a Veľká, v roku 1960 Stráže pod Tatrami a v roku 1974 Matejovce. Vytvoril sa tak veľký podtatranský mestský celok.

     Historické správy o vzniku Popradu sú dosť nejasné. Meno Poprad sa síce vyskytuje už v listine z roku 1209, no ide iba o názov rieky. Málo zreteľná je i zmienka historika a archeológa Munnicha z roku 1885 o existencii hradu Poprad, ktorý bol údajne iba o niečo menší ako Spišský hrad. Rok 1256 je naozajstnou prvou písomnou zmienkou o už existujúcej osade menom Poprad. Ide o darovaciu listinu, ktorú vydal 16. marca 1256 uhorský kráľ Belo IV. pre Filovho syna Fileho. Je pravdepodobné, že pôvodný Poprad vznikol ako slovenská obec už v prvej polovici trinásteho storočia. K pôvodným obyvateľom pribudli po roku 1241, teda mogolsko - tatárskych nájazdoch, obyvatelia pochádzajúci z Nemecka. Nemeckí kolonisti postupne prevýšili pôvodné obyvateľstvo a osada niesla najprv názov "Popradzaza" (Saský Poprad) a neskôr má už úplne nemecké pomenovanie Deutschendorf (do roku 1660). O neustálom rozmachu mesta v štrnástom a pätnástom storočí sa dozvedáme z historických prameňov. V rokoch 1412 - 1772 patrilo mesto Poľsku. Spolu s ostatnými spišskými mestami malo vybavenú mestskú administratívu, používalo vlastné pečatidlo a vynikalo vysokou úrovňou remeselníckej výroby (súkeníctvo, mäsiarstvo, krajčírstvo, obuvníctvo). Výhodná poloha mesta predurčovala jeho ďalší hospodársky a spoločenský rozvoj. Popri už existujúcich remeselníckych cechoch zaznamenáva mesto aj rušný stavebný život, najmä v sedemnástom a osemnástom storočí (kamenný most, radnica, zvonica a iné). Najstarším popradským podnikom bola papiereň, založili ju v roku 1692. Až v roku 1876 bola zmodernizovaná a prešla na strojovú výrobu. Ručná výroba papiera sa udržala až do roku 1945. Roku 1946 ju znárodnili. Druhou továrňou bol Tatrasmalt v Matejovciach. Vznikla okolo roku 1845, kedy to bola len dielňa na výrobu česadiel na kone. Neskôr začala vyrábať aj iné výrobky z plechu.

     Rozvoj priemyslu podnietila výstavba železničnej trate Košice - Bohumín v roku 1872. V roku 1876 vzniká v Poprade sklad obilia. Škrobáreň tu pracuje od roku 1881. Vzniká Prvé tatranské ľanárske družstvo, velická úverová banka (1886) a neskôr Velická banka vo Veľkej (1894). Pivovar sa spomína už v roku 1859 a v rokoch 1890-1892 vzniká Prvý spišský parný pivovar a sladovňa. V roku 1889 bola otvorená železničná trať Poprad - Kežmarok, v roku 1892 sa predĺžila po Spišskú Belú a roku 1893 po Podolínec, buduje sa aj odbočka na Tatranskú Lomnicu. V roku 1907 tu vzniká popradská filiálka Ľudovej banky a v roku 1912 Spišskosobotská katolícka ľudová banka. V rokoch 1899 - 1923 vzniká Kriegerová továreň na droždie, konzerváreň Tatra a neskôr vagónka Tatra. V rokoch 1908 - 1912 sa buduje elektrická železnica Poprad - Starý Smokovec s odbočkami na Štrbské Pleso a Tatranskú Lomnicu. Pre túto trať vznikli elektrárne v Poprade (1908) a v Spišskej Sobote (1909). Na území mesta sa od 90-tych rokov devätnásteho storočia buduje rekreačná a liečebná osada Kvetnica. Po prvej svetovej vojne sa zvyšuje cestovný ruch, ktorý si vyžiadal zriadenie nových hotelov. Pre rozvoj priemyslu v Poprade malo najväčší význam zriadenie dvoch podnikov: továrne na výrobu viskózových vlákien vo Svite a vagónky a strojárne Tatra. Firma Baťa vybudovala v roku 1934 asi 8 km západne od Popradu priemyselný podnik Svit (skratka pre Slovenskú viskózovú továreň). Okolo továrne potom vzniklo celé mestečko. Závod dnešnej Vagónky Tatra bol vybudovaný až v roku 1937. Opravovali a vyrábali sa tu nákladné a cisternové vagóny.

     Spišská Sobota je klenotom architektonických a umeleckých pamiatok na Spiši. Spomedzi všetkých spišských miest si táto mestská časť Popradu uchovala svoju jedinečnosť a neopakovateľnosť až do dnešných dní. Dejiny Spišskej Soboty sú takmer totožné s Popradom (1256), jej neskoršie prvenstvo a slávu tvorili nemeckí kolonisti vo vzácnej symbióze so Slovákmi. Obyvatelia Spišskej Soboty povýšili bývalú trhovú osadu na významné trhové mestečko konkurujúce Levoči a Kežmarku, konali sa tu týždenne trhy, jarmoky a výročné trhy (4x do roka). Spišská Sobota sa vďaka čulým medzinárodným stykom stala významným kultúrnym a hospodárskym centrom Horného Spiša. V meste sa stretávali kupci z rôznych končín Európy, vzdelanci i významní stavitelia.

     V sedemnástom storočí žila v Spišskej Sobote rezbárska rodina Grossovscov, z ktorých vynikol najmä Pavol Gross. Svetoznámymi sa stali aj ďalší sochári Ján a Fridrich Brokoff. Ich sochy sú na Karlovom moste. Koncom sedemnásteho storočia tu žil medzinárodný dobrodruh Móric Beňovský. V osemnástom storočí sa tu narodil spišský historik a topograf Jakub Meltzer (1782) a Ján Farbriczy (1800), ktorý sa zapísal do dejín mapovaním Vysokých Tatier. Zo Spišskej Soboty pochádza aj známy chirurg a lekár Viliam Flittner a jeden zo zakladateľov kúpeľov v Starom Smokovci Ján Rainer. Narodil sa tu aj architekt väčšiny budov vo Vysokých Tatrách Gedeon Majunke (1880) a tu žil a tvoril významný maliar Viliam Forberger. V mestečku pobýval i uhorský kráľ Matej. Mesto zažilo aj rad bojov o uhorskú korunu. Spišská Sobota - najmä svojou výhodnou zemepisnou polohou bola priam predurčená na obchodovanie. Obchodovalo sa s tovarom z krajín od Baltického až po Stredozemné more. Na trhoch nechýbali ani výrobky domácej proveniencie - chýrnych spišskosobotských remeselníkov. Nemenej zaujímavé je, že k bohatej sieti obchodov patrilo aj prvé kníhkupectvo na Spiši už v prvej polovici devätnásteho storočia (1821). Tým, že prvá železnica viedla cez susedný Poprad, stratila Spišská Sobota na svojom politickom i hospodárskom význame. Nestratila však nič zo svojej krásy v podobe renesančného námestia a mnohých cenných historických budov. V roku 1954 bola Spišská Sobota vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

     Poloha i rozloha Veľkej, ďalšej z mestských častí Popradu, bola zo všetkých okolitých mestečiek najvýhodnejšia. Jej vznik (1268) a historický vývoj sa odvíjal paralelne so susednými osadami. Mala najväčší a najúrodnejší chotár o rozlohe takmer 2 000 hektárov. Už v pätnástom storočí bola vyvinutým a bohatým mestom, no roku 1556 postihla jej obyvateľov veľká pohroma - celá Veľká zhorela. Medzi prvé väčšie spracujúce podniky tu patril obecný mlyn. Túto osadu, neskôr významné agrárno - remeselnícke mestečko však preslávilo modrotlačiarstvo, ktoré úzko súviselo s domácou výrobou plátna a bolo najkvalitnejšie na celom Spiši. Mestečko si udržiavalo svoju chýrečnú remeselnícku povesť až do konca II. svetovej vojny, kedy splynulo s Popradom do jedného správneho celku (1974). Vo Veľkej bolo založené aj prvé mestské múzeum (1876), ktoré sa stalo základom dnešného Podtatranského múzea.

     Veľká má tiež celý rad významných rodákov. Sú to: Eduard Blasy (1820), zakladateľ jedného z najstarších dobrovoľných hasičských spolkov, docent peštianskej univerzity a člen Akadémie Jonatan Haberern (1818), Aurél Scherfel (1835), známy botanik a chemik, ktorý preskúmal tatranskú flóru a urobil rozbor mnohých minerálnych prameňov na východnom Slovensku Jakub Lux (1802).

     Úplný obraz dnešného Popradu dotvára na juhovýchode mestská časť Stráže pod Tatrami (Michaellis Vita 1276, neskôr Michaelsdorf až do roku 1945). Mestečko, ako uvádzajú dobové dokumenty bolo slovenskou strážnou osadou (pôvodne takzvaným zásekom). Predurčovala ho k tomu výhodná poloha na návrší. Osudy tejto mestskej časti sú vlastne dejinami susedných a významných mestečiek. Jediným zdrojom obživy miestneho obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo, pracovné príležitosti poskytovali neďaleké priemyselné podniky v Matejovciach a Poprade. Stráže sú popradskou najmladšou, najmenšou a zároveň aj najmladšou prímestskou časťou.

     Podľa historických údajov patria Matejovce medzi najstaršie osady. Uvádza sa už v roku 1251 ako Villa Mathei - obec Mateja. Matejovce písali svoju bohatú kroniku tak trochu v tieni väčších a rušnejších susedov: Popradu a Spišskej Soboty. Významným odborným artiklom bývalých Matejovčanov na okolitých trhoch boli poľnohospodárske produkty. Významná bola aj cechová produkcia z dielní nemeckých kolonistov.

     Rok 1845 sa veľmi pozitívne a natrvalo zapísal do histórie priemyslu celého podtatranského regiónu. V tomto roku miestny podnikateľ Karl August Scholtz založil dielňu na výrobu česadiel na kone. Z dielne sa postupom času vyvinula jedna z najväčších tovární na Slovensku. Bola plne mechanizovaná a neustále rozširovala svoj výrobný program (hliníkový i smaltovaný riad, poľnohospodárske potreby a železiarsky tovar pre domácnosť. Dnes sa Matejovce pýšia moderným závodom na výrobu automatických práčok (Whirpool) a iných elektrospotrebičov.

     Naozajstnou oázou pokoja a oddychu pre obyvateľov Popradu sa stala Kvetnica. Známa je od konca devätnásteho storočia svojimi klimatickými kúpeľmi. Pôvodne tu bola ozdravovňa pre vojenských invalidov (1916), neskôr tuberkulózne stredisko pre železničiarov (1920) a od roku 1940 sa v niekoľkých kúpeľných pavilónoch liečia ochorenia pľúc a dýchacích ciest.