Rady pre turistov

     Zvoľte si cieľ, ktorého náročnosť zodpovedá vašej výkonnosti a zdravotnému stavu. Pri horúčke a inom ochorení môže byť každá aktivita v horách škodlivá až nebezpečná.

     Jedzte potraviny bohaté na komplexné sacharidy (t.j. sušienky, keksy, čokoládu a pod.).

     Počas túry pite čo najčastejšie, ale nie alkohol. Znižuje výkonnosť a pozornosť, preto sa mu treba pri chôdzi a lezení vyhýbať.

     Prvých 30 minút na túre choďte pomalšie, aby sa telo postupne zohrialo a prispôsobilo námahe.

     Ak to okolnosti dovolia, každú hodinu na túre oddychujte, trocha si zajedzte a veľa pite. Jedzte a pite i keď necítite hlad a smäd, lebo tým si dopĺňate vydanú energiu a stratené tekutiny. Pri veľkej únave a vyčerpaní sa pocity hladu a smädu strácajú.

     Pri prejavoch väčšej únavy si doprajte dlhší odpočinok, alebo sa rozhodnite pre návrat s doprovodom. Pri odpočinku nejedzte samotný hroznový cukor, ale i komplexné sacharidy. Ak pozorujete na sebe alebo na spoločníkoch príznaky väčšieho vyčerpania, myslite na možnosť podchladenia, akútnu horskú chorobu (ak ste vo väčších výškach) alebo ich kombinácie.

     Pohyb v horách je možný i pre deti, zdravé staršie osoby i pre niektorých chronických chorých. Nevyhnutná je však opatrnosť a niektoré bezpečnostné a zdravotné opatrenia. Pri pochybnostiach sa poraďte s lekárom.

     V nadmorských výškach nad 2500-3000 m neprespávajte o viac ako 300 m vyššie oproti predchádzajúcemu dňu. Ak je to možné, nenocujte v maximálnej výške, ktorú ste v ten deň dosiahli.

     Dokonca i v tom najmenšom batohu sa nájde miesto pre základný výstroj: nikdy nezabudnite na slnečné okuliare, rukavice, čiapku so šiltom, bivakovací vak, náhradné oblečenie, sviečky, zápalky, baterku a lekárničku.

     Dostatočne sa informujte o miestnych podmienkach, obtiažnosti a snehových podmienkach chystanej túry, o klíme a predpovedi počasia. Ak je to možné, zanechajte správu o zamýšľanej túre a predpokladanom čase návratu.

     Prv, než sa vydáme na túru, je dobré, ak si zakúpime letnú turistickú mapu, zorientujeme sa v nej a plánovanú túru si dopredu naštudujeme. Značenie turistických chodníkov vo Vysokých Tatrách je prehľadné, ale pri rýchlej zmene počasia, ktorá je pre Tatry typická, môžeme zablúdiť. Mapa nám priamo v teréne napovie viac o okolitých štítoch, plesách, či doline, ktorou prechádzame.

     Večer pred túrou by sme sa mali zoznámiť s aktuálnou predpoveďou počasia. O schodnosti terénu a počasí sa môžeme informovať v Dome Horskej služby v Starom Smokovci. Predpoveď počasia je pre turistiku dôležitá. Horská služba získava údaje o počasí priamo z meteorologickej stanice na Lomnickom štíte a z Gánoviec pri Poprade. Letné horúčavy sa postupne so vzrastajúcou nadmorskou výškou zmenšujú. Nezriedka nás i v lete môže vo vyšších polohách zastihnúť snehová fujavica, padanie krúpov, či búrka s blýskaním.

     Na každú vysokohorskú túru musíme byť vhodne oblečení a vystrojení, primerane k náročnosti túry. Zásadne používame turistický batoh a nie tašky prehodené cez jedno rameno alebo do ruky. Základom fyzickej a psychickej pohody je pohodlná obuv: pevná celá topánka s wibramovou podrážkou, kožená, nie plátená , pod flanelovou košeľou bavlnené tričko, teplý sveter a v batohu by nemala chýbať čiapka, nepremokavá tenká vetrovka alebo pršiplášť. Ak podnikáme náročnú a dlhú túru zoberme si aj náhradné tričko a košeľu.

     Nikdy nenechávajte zraneného samotného. Všeobecne sa pomoc v horách signalizuje zvukovým alebo optickým signálom 6-krát za minútu. V prípade, že budete potrebovať pomoc signálom pre posádku vrtuľníka sú vzpažené ruky do tvaru V. Ak pomoc nepotrebujete, pravá ruka je šikmo vzpažená a ľavá v šikmej polohe k telu pripažená.

     Turistické značkované chodníky vo Vysokých Tatrách, v dĺžke vyše 300 km. Umožňujú turistom dostať sa takmer do všetkých dolín, ku mnohým plesám, vysokohorským chatám a na niektoré štíty. Chodníky vychádzajú z tatranských osád, sú udržiavané a označené, niektoré aj časovým údajom. V spleti turistických chodníkov sa pomerne ľahko zorientujeme podľa mapy. Turistické značkované chodníky vo vysokohorskom prostredí vedú prevažne chodeckým terénom, dolinami, niektoré i členitejším terénom . V náročnejších úsekoch zabezpečila Horská služba niektoré miesta technickými pomôckami v podobe reťazí či vytesaných stupov.

     Túžbou azda každého turistu je obzrieť si krásu tatranskej prírody zo štítov. Vystúpiť vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti čo najvyššie. Táto túžba sa môže každému ľahko splniť. Na niektoré tatranské štíty vedú turistické značkované chodníky. Výstupy na štíty patria k náročnejším túram, vyžadujú dobrú prípravu a skorý nástup. Pri výstupe treba počítať aj s tým, že niektoré úseky chodníkov môžu byť pokryté snehom. Štíty na ktoré vedú turistické značkované chodníky: Kriváň, Predné Solisko, Rysy, Kôprovský štít, Východná Vysoká, Slavkovský štít a Jahňací štít. Pri všetkých výstupoch na vrchol platí zásada, že sa vraciame tou istou cestou, ktorou sme vyšli na vrchol.

     Ak sme kondične pripravení a láka nás uskutočniť túry aj na niektoré ďalšie vrcholy, na ktoré nevedú značkované chodníky, môžeme takúto túru podniknúť v sprievode horského vodcu. Už prvé náročné výstupy v Tatrách sú spojené s menami vodcov. Spočiatku sprevádzali len vedcov a zahraničných cestovateľov. Túra s horským vodcom zanechá nezabudnuteľné dojmy. Vodca zavedie svojich klientov spoľahlivo na ktorýkoľvek vrchol a cestou porozpráva o okolitej panoráme, miestopise, prírodných zaujímavostiach, histórii i súčasnosti Tatier. Horského vodcu si môžete objednať aj na horolezeckú túru. Kroky vodcov klientmi najčastejšie vedú na tieto vrcholy: Gerlachovský štít, Lomnický štít, Ľadový štít, Vysoká, Baranie rohy a Bradavica.

     Na rozvoj duševných, telesných a vôľových vlastností dieťaťa vplýva obzvlášť priaznivo turistika. Je však dôležité, aby sa prispôsobila jednotlivým etapám vývoja dieťaťa.

Deti síce chcú spoznávať hory, ale nesmú v nich prepínať svoje sily alebo byť ohrozené.

Nie deti idú kvôli rodičom, ale naopak. Deti sa chcú na túre hrať, objavovať svoje bezprostredné okolie. Dosiahnutie vrcholu alebo iného stanového cieľa je im ľahostajné.

     Rodičia, ktorí sprevádzajú svoje deti v horách by mali byť primerane poučení a mali by disponovať dostatočnou skúsenosťou pre takúto úlohu. Práve neskúsenosť a nadmerná ctižiadostivosť rodičov bývajú najčastejším zdrojom nehôd detí v horách.

     Starostlivé plánovanie, ktoré si všíma i predpovede počasia je dôležité. Neslobodno sa spoliehať na šťastie a náhodu, ak sa máme domov vracať zdraví a zvlášť ak sme s deťmi.

     Túra nesmie byť žiadnou viachodinovou "zaberačkou" alebo obtiažnym výstupom, ktorý deti nudí. Treba, aby sa uvoľnili pauzami a hrou počas cesty.

     Deti sa rýchlo unavia, ale i zotavia. Polovica z času túry by mala byť oddychom.

     Deti ľahko vysmädnú. Potrebujú viac tekutín ako dospelí: asi jeden a pol až dvakrát viac.

     Oblečenie musí predovšetkým chrániť pred chladom a zlým počasím. Okrem vetra sa treba chrániť i pred intenzívnym slnečným žiarením. Ľahká a pevná obuv s dobrými ponožkami by mali byť pre deti rovnakou samozrejmosťou ako pre dospelých. Pri nosení dieťaťa na chrbte treba dbať na pohodlné sedadlo, vhodnú opierku hlavy a dostatočnú ochranu pred slnkom a chladom. Počas cesty treba striedať nosenie s pohybom a prestávkami pre hru.

     Zostup sa často nezaháji včas a podceňuje. Únava a úbytok koncentrácie sú častými príčinami úrazov.

     Pozorovanie rastlín a zvierat (zväčšovacie sklo a ďalekohľad), možno púšťať loďky, vyrezávať píšťalky, maľovanie, kreslenie, hľadanie pekných lístkov a kamienkov je vhodné pre vytváranie zbierok.

     Na základe medicínskych poznatkov netreba najmenšie deti do 2 rokov brať na horské túry, alebo výlety lanovkami (Slabá odolnosť voči infekcii, malé možnosti adaptácie na nedostatok kyslíka vo väčších výškach, zle sa im vyrovnávajú zmeny barometrického tlaku prehĺtaním, čo vedie často k bolestiam uší). Krátke prechádzky dolinami v teplých dňoch s pekným počasím sú pre ne vhodné.

     Narastajúci záujem o prírodu prejavujú deti asi od tretieho roka. Možno už plánovať krátke túry s častými pauzami. Počas nich skúma dieťa hravou formou prírodné prostredie. V náročnejšom teréne možno za pomoci rodičov skúšať prvé kroky bezpečného postupu.

     V tomto veku sa nacvičuje hravou formou koordinácia jednotlivých pohybov. Túry sa podnikajú v ľahkom teréne, ale nemali by byť dlhšie ako pol dňa. Treba ich prerušovať pauzami, miesto pre hru sa však musí voliť s ohľadom na bezpečnosť, lebo dieťa v tomto veku ešte nerozpozná samo možné riziko.

     Rodinné výlety bývajú pre dieťa fádne a potrebuje pri nich kamarátov zo školy. Teda choďte spolu s priateľmi. Deti objavujú čaro ľahko dosiahnuteľného dobrodružstva, horské potoky na púšťanie drievok, hrčovité stromy alebo balvany, ktoré sa dajú obliezať. Deti už môžu ísť do väčších výšok. Lezenie a nosenie ruksaku patria k hlavným atrakciám vo voľnej prírode.

     Pribúda telesnej sily a deti sa učia predvídať riziko. Pokúšajú sa konať správne už na základe vlastného uvedomovania si nebezpečia. Nepozornosť je najčastejšou príčinou úrazu. Až asi od 8. roku sú deti schopné dlhšej koncentrácie.

     Plne vyvinutá schopnosť sústredenia. Túry na ľade a firne je možné uskutočňovať od 14. roku. Maximálne zaťaženie chrbtice je 6 kg.

     Veľa turistov a horolezcov používa teleskopické palice, pretože pomáhajú pri výstupe i zostupe a tiež znižujú namáhanie chrbtice a kĺbov dolných končatín, najmä kolenných.

     Teleskopické palice musia byť používané správnym spôsobom: Vždy sa musia používať dve paličky, ktoré sú výškovo nastaviteľné, a ktoré majú rukoväte konštruované tak, aby poskytovali rukám oporu pri tlaku smerom nadol. Rovnako dôležité je klásť obe paličky čo najbližšie k vertikálnej osi tela.

     Ak sú turistické paličky používané správnym spôsobom, najmä počas zostupu môžu absorbovať niekoľko ton hmotnosti tela za hodinu chôdze. To vedie k významnej redukcii záťaže chrbtice a kĺbov, najmä v nasledujúcich situáciách: pokročilý vek, nadváha, pri chorobách chrbtice a kĺbov (napr. zápalové a degeneratívne zmeny), pri nosení ťažkých plecniakov (napr. na expedíciách), pri chôdzi na zasneženom svahu a za mokra, pri brodení riek a pri chôdzi za zníženej viditeľnosti (hmla, noc)

     Ak je vzdialenosť medzi telom a paličkou príliš veľká, nielen, že je významne obmedzené odľahčenie chrbtice, ale môže vzniknúť aj silný moment sily. To môže ohroziť stabilitu turistu.

     Dlhodobé používanie turistických paličiek môže znížiť koordináciu pohybov turistu a tým i stabilitu, pričom ale v podvedomí sa môže cítiť bezpečnejšie.

     Táto nevýhoda je zreteľnejšia a môže viesť k istým problémom s rovnováhou, najmä v obtiažnych horských úsekoch, kde sa paličky nemôžu použiť (napr. úzke hrebene alebo lezecký terén). Výsledkom môže byť zvýšenie rizika, pretože najčastejším druhom turistických nehôd je pád po zakopnutí alebo pokĺznutí. Z uvedených dôvodov sa takéto nehody vyskytujú aj pri používaní paličiek.

      Silný tlak a námahová stimulácia sú veľmi dôležité pre výživu kĺbových chrupaviek a tiež pre tréning a udržanie elasticity svalov. Dlhodobé používanie turistických palíc znižuje tieto fyziologicky veľmi dôležité stimuly.

      Všeobecne pre zdravých turistov je ľahšie - z pohybovo-fyziologických dôvodov - naučiť sa a udržiavať pružnú, bezpečnú a chrbticu šetriacu techniku chôdze bez pomoci turistických paličiek. Pri rozhodovaní sú dôležité nasledujúce faktory: telesná hmotnosť resp. nadváha, hmotnosť plecniaka, správna technika chôdze dole svahom.

     Turista by mal podľa možnosti čo najviac zmenšiť namáhanie chrbtice a kĺbov vykonávaním pružných a nárazy pohlcujúcich krokov. To znamená zostupovať malými, pružnými krokmi čo najpomalšie, rozhodne nepoužívať dlhé kroky alebo utekať dole svahom. Trasu treba voliť so serpentínami, neskracovať si cestu pri zostupe. Taktiež každý by si mal vyberať horské túry v súlade so svojimi fyzickými schopnosťami.

     Pri splnení týchto rád, zdravý turista a horolezec predíde problémom s chrbticou, dokonca aj po desaťročiach intenzívneho pohybu v horách.