Mesto Poprad

     V minulosti mal Poprad vo svojom pečatnom poli obraz sv. Egídia, patróna mesta už od šestnásteho storočia. Tento symbol sa objavoval v pečatiach mesta až do devätnásteho storočia. Roku 1949 si mesto vytvorilo znak združením symbolov troch zlúčených obcí: Popradu, Veľkej a Spišskej Soboty, ku ktorým pridalo ešte motív veže a zvonice. O dvanásť rokov neskôr vznikol ďalší znak mesta, neheraldický novotvar s motívom Tatier, hviezdy, ozubeného kolesa, klasu, zvonice a rieky. Keďže znak v tejto podobe nemohol plniť funkciu mestského erbu, Poprad na návrh heraldickej komisie vytvoril novotvar, ktorý korení v historickom symbole mesta zo 16. storočia. Za hlavnú erbovú figúru si zvolil jeden z atribútov patróna mesta-šíp. Mesto prijalo svoj erb 19. septembra 1985. Ďalšia menšia úprava bola v roku 1993 a posledná zmena na úplne nový erb v roku 1997.

     Poprad sa nachádza v strede východnej polovice Podtatranskej kotliny. Podtatranská kotlina má tri podcelky: Popradskú, Lomnickú a Vrbovskú kotlinu. Poprad sa nachádza v Popradskej kotline , ktorú z juhu ohraničuje pohorie Kozie chrbty, z východu Hornádska kotlina a Levočské vrchy. Popradská kotlina vznikla činnosťou rieky Poprad a jej štrkonosných prítokov, ako sú Velický potok, Potôčky a Hozelský potok. Matematicko-geografická poloha Popradu je 49°03´20´´ severnej zemepisnej šírky a 20°18´12´´ východnej zemepisnej dĺžky.

     Rozloha Popradu je 63,05 km štvorcových. Kataster mesta má nepravidelný hviezdicovitý tvar, z ťažiska vybiehajú tri výbežky- severovýchodne, juhovýchodne a západne. Maximálna dĺžka je 11 km, maximálna šírka 12 km.

     Priemerná nadmorská výška je 672 m. Priemerné rozdiely nadmorskej výšky sú 20-50 až 200 m.n.m. Letisko Poprad je najvyššie položené letisko v Európe, 705 m.n.m.

     Poprad je v povodí rieky Poprad, ktorý sa vlieva do Dunajca, Dunajec do Visly, Visla do Baltského mora. Rieka Poprad pramení v Popradskom plese vo Vysokých Tatrách. Rieka je dlhá 107 km. Jej maximálne prietoky v máji až júni dosahujú 243 metrov kubických za sekundu. Minimálne, v januári až februári sú 1,10 metrov kubických za sekundu. Priemerný ročný prietok je 3,31 metrov kubických za sekundu.

     Najstaršie horniny pochádzajú z obdobia spodného triasu, mladšie zo stredného až vrchného neocénu. Najviac sú tu zastúpené ílovce, pieskovce a pieskovcovo-ílovcové súvrstvie. Z najmladších hornín sa tu nachádzajú kvartérne sedimenty - pieskovce, kremence, bridlice a arkózy.

     Na nive Popradu a Velického potoka sú fluvizeme, ktorých priemerná kvalita humusu je v plytkej vrstve. Miestami sa tu nachádzajú rašelinové pôdy, oglejené kambizeme, pseudogleje a glejové pôdy, ktoré sú stredne hlboké a ich kvalita humusu je mierna. Z pôdnych druhov sú zastúpené stredne ťažké, ďalej hlinité a ílovito-hlinité. Z hľadiska kyslosti sú slabo kyslé, ich hodnota ph je priemerne 6,5. Popradské pôdy vznikajú miernou eróziou. Z poľnohospodárskeho hľadiska sú málo produkčné.

     Z poľnohospodárskych plodín sú tu najviac zastúpené raž, jačmeň, ovos, zemiaky a kŕmna repa. Sú tu rozsiahle plochy pasienkov a lúk. V biotope lesov najviac rastú borovica, smrek, smrekovec opadavý, jedľa biela,javor horský, mukyňa obyčajná, rakúska a karpatská.

Stromová etáž a biotop lesov

     Sýkorka uhliarka, čiernohlavá a chochlatá, jastrab veľký, myšiak hôrny, sokol sťahovavý, ďatle, veverica obyčajná, plch hôrny, kuna skalná, lasica obyčajná, tchor obyčajný, netopiere, jež obyčajný, jašterica zelená, užovka obyčajná, sviňa divá, líška obyčajná, rys ostrovid, srnec hôrny a ropucha obyčajná.

Biotop polí, lúk a pasienkov

     Straka obyčajná, vrana obyčajná, havran čierny, hraboš poľný, zajac poľný, syseľ obyčajný, jarabica poľná, škovránok poľný a prepelica poľná.

Biotop ľudského sídla

     Potkan obyčajný, myš domová, hrdlička záhradná, lastovička obyčajná, bocian biely, vrabec domový.

Biotop vôd

     Pstruh potočný, dúhový, morský, lipeň obyčajný, hlaváč pásoplutvý, čerebľa obyčajná, hrúz obyčajný, podustva obyčajná, kačica, potápka, trasochvost biely.

     Z administratívneho hľadiska sa Poprad rozdeľuje na 6 častí: Kvetnicu, ktorá bola k Popradu pripojená v 40-tych rokoch, Matejovce (1974), Spišskú Sobotu (1945), Stráže pod Tatrami (1974) a Veľkú (1945). Počet obyvateľov k 31.12. 1996 bol 55 303, z čoho žien bolo 26 631 (51,5% žien) a mužov 28 672 (48,5%). Hustota obyvateľstva k roku 1998 bola 873 obyvateľov na 1 km štvorcový, pričom najväčšia koncentrácia obyvateľov bola na sídlisku Juh 1-6 a najmenšia v okrajových štvrtiach. Zastavaná plocha činí 594 ha, kde je hustota obyvateľstva 93/ha.

Vekové kategórie k roku 1991

Vzdelanostná štruktúra k roku 1991

Ekonomicky aktívnych je 51,6% obyvateľov

Náboženstvo

     Historické jadro, ktoré má obchodnú funkciu je obklopené bytovou zástavbou, ktorá sa šíri južne od jadra. Rodinné domy sa nachádzajú juhozápadne od jadra. Priemyselné, skladové a dopravné areály sú situované na západe Popradu. Doprava, priemysel stavebných hmôt, stavebníctvo a potravinárstvo na východe Popradu. V mestskej časti Stráže sa nachádza dopravné strojníctvo, drevovýroba, skladové areály, v Matejovciach strojárstvo. V blízkosti centra Popradu je pivovar, železničná a autobusová stanica. V Kvetnici sú klimatické kúpele.

Poprad

     Najstaršou stavebnou pamiatkou je ranogotický kostol z polovice 13. storočia. Vedľa kostola je zvonica s peknou renesančnou atikou. Blízko zvonice na Námestí sv. Egídia stojí pieskovcový stĺp s barokovou sochou Immaculaty z roku 1728. Evanjelický kostol je klasicistický, postavený v rokoch 1829-1834. Na Vajanského ulici v parku stojí budova Podtatranského múzea. Postavili ju v roku 1886 v pseudorenesančnom slohu pre muzeálne účely.

Veľká

     Na námestí stojí katolícky kostol Jána Evanjelistu. Z jeho pôvodnej neskororománskej stavby z druhej polovice 13. storočia sa zachovala veža a múry lode. Z prvej stavebnej etapy sa zachoval portál na južnej strane lode z ústupkovým profilovaným ostením. Jeho dva polygonálne polostĺpy majú hlavice zdobené rastlinným ornamentom a hlavice pri vchode zdobia hlavy. Neďaleko kostola stojí pieskovcový stĺp s barokovou sochou Immaculaty, postavený okolo roku 1724-1730.

Stráže pod Tatrami

     Vretenovité námestie obkolesujú renesančné priechodové a podchodové domy. Veľa renesančných domov si ešte zachovalo svoj pôvodný vzhľad s charakteristickými sypancami na poschodí. Na konci 18. a začiatku 19. storočia niektoré domy dostali barokovú alebo klasicistickú štukovú výzdobu nad oknami a portámi s letopočtom a iniciálkami majiteľa. V hornej časti námestia stojí rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, pôvodne gotický, zo 14. storočia. Vedľa kostola stojí pieskovcový stĺp s barokovou sochou Panny Márie z rokov 1724-1730.

Matejovce

     Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa. V listinách sa prvýkrát spomína v roku 1287. Ďalšou významnou pamiatkou na námestí je renesančná zvonica zo 17. storočia. Aj Matejovce majú pieskovcový stĺp s barokovou sochou Immaculaty z roku 1728, renovovaný v roku 1873.

Spišská Sobota

     Spišskú Sobotu roku 1954 vyhlásili za mestskú pamiatkovú rezerváciu pre svoj nenarušený stredoveký charakter. Obývaním sa vytvorilo námestie v tvare trojuholníka ako trhový priestor. Toto námestie lemujú domy postavené v gotickom štýle. Najviac je zastúpený typ domu s podchodom, druhým typom je dom priechodový, tretím typom je dom sieňový. Kostol sv. Juraja stojí v hornej časti námestia. Vedľa kostola stojí renesančná zvonica z roku 1598. Dole je zachovaný portál s renesančnou rímsou. V blízkosti zvonice stojí pieskovcový stĺp s barokovou sochou Immaculaty.