Tatransko-podtatranský región patrí k turisticky najvýznamnejším oblastiam Slovenska. Rozprestiera sa na južnom úpätí nášho najvyššieho pohoria Vysokých i Západných Tatier až po hrebene Nízkych Tatier, v Popradskej, Hornádskej a Hornovážskej kotline.
Je to kraj bohatý na prírodné krásy. Nachádza sa tu chránené územie Tatranský národný park, Národný park Pieniny, Národný park Nízke Tatry a Národný park Slovenský raj.
Prírodné danosti regiónu prinášajú ich obdivovateľom nevšedné, nezabudnuteľné zážitky. Tisíce návštevníkov ich využívajú pre rekreáciu, turistiku, oddych a liečbu.
Kriváň - národný vrch Slovákov
Región je rozvodnicou väčšiny slovenských riek, ktoré tu majú svoje pramene: pod Kráľovou Hoľou sú pramene riek Čierny Váh, Hornád, Hron a Hnilec. Vo Vysokých Tatrách pramenia rieky Biely Váh, Poprad a Dunajec. Ich vody sa vlievajú do Baltického a Čierneho mora.
Stopy osídľovania regiónu siahajú do dávneho praveku. Svedčia o tom vzácne archeologické nálezy z lokality "Hrádok" pri Gánovciach, kde boli objavené pozostatky neandertálskeho pračloveka, ale aj ďalšie archeologické náleziská, dokumentujúce život, prácu a kultúru ľudí žijúcich v podtatranskej a tatranskej oblasti. Ako príklad spomeňme Burich pri Veľkom Slavkove, Poprad - Matejovce, Burbich pri Veľkej Lomnici, Myšiu hôrku pri Janovniciach, Žltú stenu pri Tatranskej Polianke, Nový Smokovec a iné. Mnohé z týchto nálezísk dosahujú európsky a svetový význam. Archeologické výskumy najmä z oblasti Slovenského raja potvrdzujú, že tunajšie územie bolo už v 8. a 9. storočí osídlené Slovanmi.
V 13. storočí boli položené základy väčšiny sídel Podtatranskej, Hornovážskej i Hornádskej kotliny. Ďalšie vznikali vo vlnách banských a valaských kolonizácií do 17. storočia. Až do dnešných čias môžeme pozorovať vplyv najmä saskej kolonizácie, ktorá výrazným spôsobom ovplyvnila charakter miest a obcí regiónu.
Tatransko-podtatranský región je klenotnicou vzácnych kultúrno-historických hnuteľných i nehnuteľných pamiatok. Sú dokladom bohatosti remeselnej zručnosti, ale i vysokej kultúrnej úrovne ľudí žijúcich v regióne. Nachádzajú sa tu dve mestské pamiatkové rezervácie - Kežmarok a Spišská Sobota, štyri národné kultúrne pamiatky - drevený evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku, kaštieľ s areálom v Strážkach, lýceum v Kežmarku (kde sa nachádza i jedna z najväčších a najznámejších školských knižníc v strednej Európe) a komplex kláštorných budov v Červenom Kláštore.
Región je známy tiež množstvom zachovaných pamiatok ľudovej architektúry, obzvlášť v Osturni a Ždiari, ktoré boli vyhlásené za rezervácie ľudovej architektúry.
Začiatky turizmu sú vo väčšej miere zaznamenávané od konca 18. storočia, jeho rozmach nastal po roku 1871, keď bola vybudovaná Košicko-bohumínska železnica. V súčasnosti má región dobré prepojenia v železničnej, cestnej i leteckej doprave.
Vynikajúce klimatické podmienky regiónu podnietili vznik viacerých klimatických kúpeľov, sanatórií i liečebných ústavov pre liečbu tuberkulózy a respiračných chorôb, najmä v oblasti Vysokých Tatier. Medzi najznámejšie patria ústavy vo Vyšných Hágoch, v Tatranskej Polianke, Novom Smokovci, Štrbskom plese a pre liečbu detí v Dolnom Smokovci.
V regióne sa nachádza 84 miest a obcí. Administratívnym a hospodárskym centrom regiónu je Poprad.
MESTSKÝ ÚRAD POPRAD
|
