Horný Liptov

     Mikroregión sa nachádza na severnom úpätí Nízkych Tatier medzi mestami Liptovský Mikuláš a Poprad. Centrom mikroregiónu je mesto Liptovský Hrádok.

     Mesto leží vo východnej časti Liptovskej kotliny nad sútokom Váhu a Belej.

Z histórie

     Osudy mesta sú spojené s hradom zo 14. storočia. Od 18. storočia je strediskom drevárskeho priemyslu (vodná píla - 1786). Do roku 1971 bolo konečnou stanicou čiernovážskej úzkokoľajnej železnice. Tu sa začínala aj pltnícka cesta po Váhu. V rokoch 1796 - 1816 je tu prvá lesnícka škola v Uhorsku. Osada vo vnútri opevnenia okrem kaštieľa celá vyhorela v roku 1803. Od roku 1971 je k obci pričlenená časť Dovalovo.

Pamätihodnosti

     Kaštieľ z rokov 1600 - 1603, dnes národopisné múzeum. Katolícky klasicistický kostol z roku 1790 s maľbami J. Lercha a sochou Františka z Assisi od A. Stróbla.

Liptovský Hrádok - časť Dovalovo

     Mestská časť leží vo východnej časti Liptovskej kotliny v doline potoka Dovalovec.

Z histórie

     Obec sa vyvinula v 13. storočí vyčlenením z chotára občiny Belsko, ktorá zahŕňala územie Liptovského Hrádku a Liptovskej Kokavy. Spomína sa už v roku 1396 ako Dobola. Patrila panstvu Liptovský Hrádok, ktoré tu malo do 16. storočia mýto.

Pamätihodnosti

     Rímskokatolícky ranogotický kostol z druhej polovice 13. storočia, neskôr prestavovaný, s obranným múrom zo 17. storočia. Klasicistický evanjelický kostol z roku 1851 s obrazmi P. M. Bohúňa.

     Obec leží vo východnej časti Liptovskej kotliny na úpätí Nízkych Tatier.

Z histórie

     Vznikla v 12. storočí pri potoku Hybica. V prvej polovici 13. storočia prišli do obce nemeckí osadníci, získali pre ňu mestské privilégiá a pokúšali sa dolovať zlato. Na prelome 15. a 16. storočia sa nemecké obyvateľstvo poslovenčilo. V obci sa narodili a pôsobili viacerí spisovatelia a národní buditelia.

Pamätihodnosti

     Artikulárny drevený kostol, v rokoch 1822 - 1828 prestavaný v klasicistickom slohu. Zachované drevené vnútorné zariadenie. Ranogotický katolícky kostol z roku 1300, neskôr prestavaný a v roku 1824 doplnený vežou.

     Obec leží v strednej časti Liptovskej kotliny v doline potoka Jamníčok pod Západnými Tatrami.

Z histórie

     Obec sa spomína v roku 1286, písomne je doložená v roku 1346 ako Yemnik. Do roku 1848 patrila rodine Pottornyaiovcov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a ovčiarstvom a od druhej polovice 19. storočia murárstvom, najmä na stavbách v Budapešti. Pri obci sú jazerá ľadovcového pôvodu, takzvané Jamnické plesá, zvláštna flóra i fauna.

     Obec leží v Liptovskej kotline pod sútokom Čierneho a Bieleho Váhu.

Z histórie

     Prvýkrát sa spomína v roku 1361 ako Kiraly Lehota. Od 15. storočia patrila rodine Lehotskovcov. V roku 1828 mala 191 domov a 900 obyvateľov, ktorí pracovali v lesoch, boli rybári, chovatelia dobytka a pltníci. Časť obce nazývaná Svarn sa spomína začiatkom 19. storočia.

Pamätihodnosti

     Dva kaštiele zo začiatku 19. storočia. Neogotický evanjelický kostol z roku 1886. Vila sochára Alojza Stróbla. Historizujúca stavba v podobe gotického hradu s vežami z konca 19. storočia. Dve kúrie z konca 18. storočia, šesť kúrií z prvej polovice 19. storočia.

     Obec leží vo východnej časti Liptovskej kotliny na 40 m vysokom kuželi Belej. Od roku 1965 štátna prírodná rezervácia Machy.

Z histórie

     Obec sa vyvinula z osady Malý Doval založenej v roku 1469, ktorá sa vyčlenila z chotára obce Dovalovo. Patrila panstvu Liptovský Hrádok. V roku 1828 mala 99 domov a 1 390 obyvateľov, ktorí sa zaoberali pastierstvom a od 18. storočia aj povozníctvom, drevorubačstvom a uhliarstvom.

Pamätihodnosti

     Rímskokatolícky klasicistický kostol z rokov 1825 - 1830, postavený na mieste starého dreveného kostola.

     Obec leží v chránenej oblasti juhovýchodnej časti Liptovskej kotliny pod Nízkymi Tatrami.

Z histórie

      Obec vznikla v 14. storočí na majetku zemanov z Liptovského Jána vo vyrúbanisku lesov. Obyvatelia boli poľnohospodári, pltníci a košikári. V rokoch 1808 a 1828 sa v jej chotári spomínajú osady Michalovo a Šmýkanec.

Pamätihodnosti

      Evanjelický kostol z rokov 1914 - 1918, postavil ho M. M. Harminc.

     Obec leží vo východnej časti Liptovskej kotliny v doline Belej.

Z histórie

     Spomína sa v roku 1286 ako Zenthpetur. Patrila predkom rodu Szentiványiovcov, ktorí boli majiteľmi do roku 1848. Od roku 1363 zemepánske mestečko s trhovým právom neskôr pokleslo na úroveň poddanskej obce. V roku 1709 za povstania F. Rákocziho bola obec zničená a obnovená len postupne. V roku 1828 mala 62 domov a 520 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom a murárstvom, najmä na stavbách v Budapešti.

Pamätihodnosti

     Zvonica z roku 1850.

     Obec leží vo východnej časti Nízkych Tatier v doline Bocianky. Nad obcou je vápencová malužinská jaskyňa.

Z histórie

     Obec vznikla v polovici 18. storočia. Od roku 1765 obyvatelia spracúvajú meď z baní na Boci aj rudu zo Svidníka a Stratenej. Patrila panstvu Liptovský Hrádok. V roku 1828 mala 60 domov a 291 obyvateľov. Od 18. storočia do roku 1885 tu bola sklárska huta, v 19. storočí pracháreň, neskôr továreň na rámy a lišty.

Pamätihodnosti

      Rímskokatolícky klasicistický kostol z roku 1816. Kaplnka z roku 1854.

     Obec leží v Nízkych Tatrách v doline potoka Bocianka.

Z histórie

     Vznik a rozvoj obce súvisel s baníctvom. Už pred 13. storočím začali dolovať zlato na pozemkoch Szentiványiovcov, kde vznikla osada Boca, ktorá v 18. storočí zanikla. V polovici 16. storočia boli otvorené bane na zlato, striebro, meď a železo, vyvinuli sa osady Kráľovská a Svätojánska Boca - obe boli privilegovanými mestečkami. Bane postupne upadali až v roku 1810 zanikli. V polovici 19. storočia sa vyčlenila Vyšná Boca a Nižná Boca bola rozšírená o prostrednú. Od tridsiatych rokov 20. storočia sa v obci rozvíja turistika.

Pamätihodnosti

     Evanjelický kostol z roku 1844.

     Obec leží v strednej časti Liptovskej kotliny na nive terasového svahu Váhu. Pod obcou je prameň - kyselka.

Z histórie

     Osídlenie v eneolite je doložené archeologickými nálezmi. Obec sa prvýkrát spomína v roku 1345. Patrila predkom zemianskeho rodu Pottornyaiovcov. V roku 1828 mala 49 domov a 347 obyvateľov. Tí sa zaoberali poľnohospodárstvom a od druhej polovice 19. storočia murárstvom.

Pamätihodnosti

      Kaštieľ z druhej polovice 17. storočia pôvodne renesančný, barokizovaný v polovici 18. storočia. Kaštieľ zo začiatku 17. storočia, v druhej polovici 18. storočia prestavovaný. Klasicistická kúria z čias okolo roku 1845.

     Osada leží na úpätí Liptovských Tatier v údolí rieky Belej.

Z histórie

     Vyvinutá obec sa spomína v roku 1286 ako Perbenye. Obyvatelia sa zaoberali pasienkárstvom, murárstvom (odchádzajú na sezónne práce) a výrobou plátna. Od roku 1960 je súčasťou obce Podbanské. História tejto časti súvisí s baníctvom v okolí Kriváňa. V roku 1871 tu bola postavená štátna horáreň a v roku 1881 vodná píla a mlyn na drvenie smrekovej kôry.

Pamätihodnosti

     Katolícky kostol z roku 1910 postavený na mieste dreveného, vo vnútri sú cenné sochy a maľby zo 16. - 17. storočia. Múzeum Liptovskej dediny.

     Obec leží vo východnej časti Liptovskej kotliny na nízkej terase Belej.

Z histórie

     Osada sa spomína v roku 1288 a pomenovaná je podľa prvého majiteľa Vavrinca, ktorému patrilo jej územie od roku 1230. Od roku 1346 je majiteľom rodina Pottornyaiovcov z Podturne. V roku 1709 bola úplne zničená a znovu vybudovaná. V roku 1784 má už 60 domov a 464 obyvateľov zaoberajúcich sa poľnohospodárstvom, kamenárstvom a murárstvom.

Pamätihodnosti

     Evanjelický neorománsky kostol z rokov 1881 - 1884, veža z roku 1928.

     Obec leží vo východnej časti Liptovskej kotliny v doline Bieleho Váhu.

Z histórie

     Osadu založil v roku 1280 Gerhard a stal sa prvým richtárom. Patrila trom rodom: Szentiványiovcom, Szmrecsányiovcom a Baánovcom. Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka, neskôr bola väčšina z nich zamestnaná na železnici. V roku 1931 obec skoro úplne vyhorela.

Pamätihodnosti

     Obec je významnou národopisnou lokalitou, v jednej z dreveníc je takzvaná Važecká izba maliara Jana Hálu. Zvláštnosťou je Važecká kvapľová jaskyňa - chránený prírodný výtvor.

     Obec leží vo východnej časti Liptovskej kotliny, časť chotára sa nachádza v Nízkych Tatrách. Ide o prírodnú rezerváciu.

Z histórie

     Obec vznikla na lúke Východná v roku 1270. Od roku 1469 patrila panstvu Liptovský Hrádok. Koncom 18. storočia mala 128 domov a 1 203 obyvateľov. Rozvíjal sa tu chov oviec, výroba bryndze, ťažba dreva, povozníctvo a výšivkárstvo.

Pamätihodnosti

     Katolícky kostol z 15. storočia. Evanjelický kostol z roku 1927, postavil ho M. M. Harminc. Amfiteáter - miesto usporadúvania folklórnych festivalov.

     Obec leží v Nízkych Tatrách v doline Bocianky.

Z histórie

     Obec sa vyčlenila v 19. storočí z bývalých obcí Kráľovská a Svätojánska Boca. Pôvodne banícka osada, po zániku baní v roku 1911 sa tu rozšíril chov dobytka. Po roku 1918 sa začína s drevárskou výrobou.

Pamätihodnosti

     Evanjelický tolerančný kostol z roku 1785, postavený na mieste staršieho zo 16. storočia, s pozostatkami vnútorného zariadenia. Zrubové domy z 18. až 20. storočia.