Kežmarok a okolie



Kežmarok | Spišská Belá | Abrahámovce | Bušovce | Holumnica | Hradisko | Huncovce | Ihľany | Jurské | Krížová Ves | Lendak | Ľubica | Mlynčeky | Podhorany | Rakúsy | Slovenská Ves | Stráne pod Tatrami | Toporec |
Tvarožná | Veľká Lomnica | Vlková | Vlkovce | Vojňany | Vrbov | Výborná | Žakovce



     Mikroregión sa rozprestiera v centrálnej a južnej časti Popradskej kotliny, východnej časti Levočského pohoria a severnej časti Spišskej Magury. Centrom mikroregiónu je mesto Kežmarok.

Kežmarok

  • nadmorská výška
  • 626 m
  • počet obyvateľov
  • 18 000
  • spojenie
  • autobus, vlak, pošta

         Mesto leží vo východnej časti Podtatranskej kotliny po oboch stranách rieky Poprad. Je administratívnym, dopravným a kultúrnym centrom mikroregiónu, križovatkou ciest Poprad - Levoča - Stará Ľubovňa - Poľsko. Mesto má bohatú históriu, vzácne kultúrne a historické pamiatky a je známe školskými a kultúrnymi tradíciami.

    Z histórie

         Kežmarok vznikol zlúčením viacerých osád pôvodného slovanského obyvateľstva a nemeckých kolonistov. Osady sv. Michala a sv. Alžbety sú písomne doložené v roku 1251. Kežmarok získal mestské práva v roku 1269. Ako slobodné kráľovské mesto získal v 15. storočí právo dvoch výročných trhov (1419), právo meča (1438) a právo používať erb (1438). Výhodná poloha pri obchodných cestách umožnila mestu rýchly hospodársky rozvoj, v 15. až 19. storočí pracovalo v Kežmarku 38 cechov. Rozvoj mesta neraz prerušili boje. Cez kežmarský chotár prešlo 13 vojen počnúc husitmi a končiac II. svetovou vojnou.

         Kežmarok bol významným centrom školského a kultúrneho života. Prvá správa o mestskej škole je z rokov 1383 - 1392. Z farskej, neskôr materskej školy sa vyvinulo známe evanjelické lýceum - škola vyššieho typu, na ktorej študovali a pôsobili velikáni slovenského, maďarského, nemeckého i srbského kultúrneho života: P. J. Šafárik, K. Kuzmány, J. Chalupka, S. Chalupka, J. Kráľ, S. Tomášik, J. Záborský, P. O. Hviezdoslav, M. Rázus, I. Stodola, A. Stodola, P. Bohúň, J. Jesenský, J. Hronec, D. Fröhlich, D. Fischer, V. Alexander, G. Berzeviczy, J. Sterija - Popovič a ďalší. V budove lýcea je najväčšia školská historická knižnica v strednej Európe. V roku 1880 tu vznikla Štátna odborná tkáčska škola - jediná svojho druhu v Uhorsku. Prvé divadlá hrali v rokoch 1523 - 1524. Prvá tlačiareň tu pracovala v rokoch 1705 - 1707.

    Pamätihodnosti

         Historické jadro bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Sú tu zachované pôvodné meštianske a remeselnícke domy s dominujúcou radnicou. Najstarší, románsky stavebný sloh v Kežmarku predstavujú zakonzervované základy kostola sv. Alžbety z 13. storočia. Rímskokatolícky gotický kostol sv. Kríža z 13. storočia bol prestavovaný v rokoch 1444 - 1498. Hlavný oltár pochádza z roku 1500. V blízkosti kostola je renesančná zvonica z roku 1591. Renesančný Kežmarský hrad bol postavený priamo v meste. V súčasnosti je v hrade múzeum. Barokový drevený evanjelický kostol zo 17. storočia s netypickým barokovým interiérom. Budova bývalého evanjelického lýcea z rokov 1774 - 1776. Evanjelický kostol z roku 1894 postavený v novobyzantskom slohu s nádhernou kaplnkou. Viackrát upravovaná radnica v gotickom slohu z roku 1461.

    Spišská Belá

  • nadmorská výška
  • 625 m
  • počet obyvateľov
  • 5 717
  • spojenie
  • autobus, vlak, pošta

         Mesto leží v Podtatranskej kotline 7 km od Kežmarku na ľavom brehu rieky Poprad. Je významnou križovatkou cestných ťahov. Kežmarok - Spišská Stará Ves - Zakopané (Poľsko). Súčasťou mesta je časť Strážky a rekreačné stredisko Šarpanec. Mesto má bohatú históriu a vzácne kultúrne a historické pamiatky.

    Z histórie

         Územie Spišskej Belej bolo osídľované od doby kamennej. Svedčia o tom nálezy zo staršej doby kamennej, bronzovej i železnej. Veľa pamiatok po človeku tu našiel beliansky lekár a prírodovedec Michal Greisiger. V jeho rodnom dome je zriadené vlastivedné múzeum. Prvý zachovaný písomný doklad o obci je z roku 1263. Názov svedčí o pôvodnom slovanskom obyvateľstve. Po príchode nemeckých kolonistov v 13. storočí boli obci v roku 1271 udelené mestské práva. V roku 1607 dostalo mesto právo dvoch výročných trhov. V meste pôsobilo takmer 20 remeselníckych cechov. V rokoch 1412 - 1772 bolo mesto v zálohu Poľska. V meste sa narodil Jozef Maximilián Petzval (1807 - 1891), vynálezca fotografického objektívu. Históriu mesta dotvárajú kultúrne a historické pamiatky.

    Pamätihodnosti

         Renesančná budova rímskokatolíckej fary z roku 1574 bola po roku 1700 prebudovaná a v roku 1817 upravená. Rímskokatolícky, pôvodne gotický kostol z rokov 1263 - 1265 bol prestavaný koncom 14. storočia. V roku 1612 bola obnovená veža. Najstaršou časťou sú obvodové múry a západný portál kostola. Renesančná zvonica z konca 16. storočia bez grafitovej výzdoby. Evanjelický barokovo - klasicistický kostol z roku 1784. Budova Mestského úradu bola zrenovovaná v roku 1971. Immaculata v parku pri Mestskom úrade. V meste je mnoho domov z obdobia renesancie a baroka.

    Spišská Belá - časť Strážky

    Z histórie

         Strážky sú od roku 1971 časťou mesta Spišská Belá. Ako strážna obec na ceste do Poľska sa spomína v roku 1251. Od začiatku 14. storočia patrila obec rodine Berzeviczyovcov, od roku 1556 Horváth - Staničičovcom (z nich Gregor založil šľachtickú školu vysokoškolskej úrovne - pôsobila od roku 1411), potom Mednyászkym (založili v roku 1862 knižnicu a občas tu pôsobil maliar Ladislav Mednyászky) a Czóbelovcom. Panstvo sídlilo v renesančnom kaštieli, postavenom v druhej polovici 16. storočia. Strážky sú jedným z najnavštevovanejších turistických miest v regióne.

    Pamätihodnosti

         V rokoch 1570 - 1590 tu vybudovali renesančný kaštieľ a v roku 1584 tu vybudovali latinskú humanistickú školu pre deti spišských šľachticov. Okolo roku 1620 kaštieľ prestavali a dostal súčasnú renesančnú podobu. Začiatkom 18. storočia zničil kaštieľ požiar. V polovici 18. storočia pristavali ku kaštieľu anglický park. Kaštieľ bol roku 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Po smrti poslednej majiteľky Margity Czóbelovej (v roku 1972) prešiel do správy Slovenskej národnej galérie. Expozície: Historický portrét zo 17. - 19. storočia, Humanistická knižnica, Ladislav Medynászky a jeho doba, Zbierka umeleckých remesiel zo 17. - 19. storočia.

    Abrahámovce

  • nadmorská výška
  • 714 m
  • počet obyvateľov
  • 200
  • spojenie
  • autobus

         Obec leží na juhozápadných svahoch Levočských vrchov.

    Z histórie

         Obec je písomne doložená v roku 1286. Patrila do Stolice X spišských kopijníkov. V roku 1787 mala 36 domov. Obyvatelia boli poľnohospodári, povozníci a košikári. Súčasťou obce sú od roku 1895 Pikovce (nadmorská výška 760 m), ktoré sa spomínajú od roku 1286 ako Pynk. Dnes chatárska a chalupárska osada.

    Pamätihodnosti

         Rímskokatolícky, pôvodne gotický kostol zo 14. storočia. Oltáre s gotickými plastikami, vrátane Abrahámovskej madony. Maľby zo 14. a 15. storočia.

    Bušovce

  • nadmorská výška
  • 593 m
  • počet obyvateľov
  • 310
  • spojenie
  • autobus

         Obec leží v Popradskej kotline pri ústí Bielej do Popradu.

    Z histórie

         Staré osídlenie v paleolite, nálezy z neolitu, eneolitu i z doby bronzovej a hallštattskej. Vyvinutá obec s farou sa spomína v roku 1345 ako Bussundorf. Starí obyvatelia sa zaoberali pestovaním ľanu a výrobou plátna. Vysťahovalectvo v 19. storočí spôsobilo pokles počtu obyvateľov.

    Pamätihodnosti

         Katolícky kostol v gotickom slohu z prvej polovice 14. storočia, prestavaný v 17. storočí, s plastikami z dielne Majstra Pavla z Levoče. Evanjelický kostol z roku 1818. Barokovo - klasicistická kúria z konca 18. storočia.

    Holumnica

  • nadmorská výška
  • 593 m
  • počet obyvateľov
  • 710
  • spojenie
  • autobus

         Obec leží na severozápadných svahoch Levočských vrchov.

    Z histórie

         Obec sa spomína v roku 1293. V 17. storočí bola významná výrobou plátna. Patrila Berzeviczyovcom, Ujházyovcom a Görgeyovcom. Koncom 18. storočia mala 104 domov a 731 obyvateľov. Obyvatelia boli poľnohospodári a povozníci.

    Pamätihodnosti

         Rímskokatolícky gotický kostol prestavaný v 19. storočí. Zvyšky goticko - renesančného zámku zo začiatku 16. storočia. Neskororenesančný kaštieľ zo začiatku 17. storočia. Evanjelicky barokovo - klasicistický kostol z roku 1797.

    Hradisko

  • nadmorská výška
  • 561 m
  • počet obyvateľov
  • spojenie
  • autobus

         Obec leží v západnej časti Levočských vrchov a na svahoch úzkej doliny v pramennej oblasti potoka Durand.

    Z histórie

         Obec sa spomína v roku 1264 ako Vizoka, poddanská obec mesta Levoča. V roku 1605 mala 3 domy a v roku 1828 21 domov, v nich žilo 159 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom.

    Huncovce

  • nadmorská výška
  • 639 m
  • počet obyvateľov
  • 1 920
  • spojenie
  • autobus, vlak, pošta

         Obec leží uprostred Popradskej kotliny na terasách rieky Poprad.

    Z histórie

         Osada bola založená pravdepodobne kolo roku 900. Spomína sa v roku 1257 ako Villa Supch. Patrila Brzeviczyovcom a Okolicsányovcom. Krátky čas patrila Bratstvu 24 spišských farárov. V 19. storočí mala väčšinu židovských obyvateľov, ktorí v roku 1879 zriadili školu pre výchovu rabínov. Hlavný rabín Elisier Horovicz bol v roku 1831 pozvaný za hlavného rabína do Frankfurtu. V roku 1943 židov z obce odvliekli.

    Pamätihodnosti

         Z katolíckeho kostola z 13. storočia ostala len veža. Evanjelický neskoroklasicistický kostol z roku 1859. Klasicistická synagóga z roku 1859.

    Ihľany

  • nadmorská výška
  • 706 m
  • počet obyvateľov
  • 1 120
  • spojenie
  • autobus, pošta

         Obec leží v úzkej doline Holumnickéeo potoka na západnom okraji Levočských vrchov.

    Z histórie

         Obec vznikla v roku 1960 zlúčením obcí Majerka a Stotince. Obec Stotince sa spomína v roku 1307 ako Szazteleke. V 16. storočí ju dosídlili valasi. V roku 1828 mala 133 domov a 958 obyvateľov, ktorí sa zaoberali aj výrobou šindľov. Ostatné časti obce sa spomínajú v roku 1307 pod menom Borkut. V roku 1828 mali 69 domov a 499 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom.

    Pamätihodnosti

         Rímskokatolícky pôvodne gotický kostol, klasicisticky bol prestavaný v 19. storočí. Evanjelický kostol z roku 1787. Katolícky gotický, barokovo prestavaný kostol z 13. storočia.

    Jurské

  • nadmorská výška
  • 647 m
  • počet obyvateľov
  • 590
  • spojenie
  • autobus

         Obec leží na severozápadných svahoch Levočských hôr v doline Holumnického potoka.

    Z histórie

         Obec založili v 13. storočí Görgeyovci. Prvá písomná správa je z roku 1294 pod menom Sanctus Georgius. V roku 1828 mala 78 domov a 581 obyvateľov, ktorí sa zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom.

    Pamätihodnosti

         Rímskokatolícky ranogotický kostol z 13. storočia, barokovo prestavaný v 17. storočí. Evanjelický neskoroklasicistický kostol z roku 1865.

    Krížová Ves

  • nadmorská výška
  • 624 m
  • počet obyvateľov
  • 1 430
  • spojenie
  • autobus, pošta

         Obec leží v Popradskej kotline na západnom úpätí Levočských vrchov.

    Z histórie

         Obec vznikla koncom 13. storočia na majetku Berzeviczyovcov s názvom Krystur. V roku 1313 ju majitelia dali spolu s obcou Lendak krížovníkom výmenou za šarišský Chmeľov. Neskôr časť obce patrila Kežmarku. V roku 1828 mala 72 domov a 522 obyvateľov.

    Pamätihodnosti

         Katolícky kostol z 13. storočia s gotickými nástennými maľbami. Dva spojené renesančné kaštiele zo 16. a 17. storočia. Drevený evanjelický kostol z konca 18. storočia.

    Lendak

  • nadmorská výška
  • 725 m
  • počet obyvateľov
  • 3 920
  • spojenie
  • autobus, pošta

         Obec leží v severozápadnej časti Popradskej kotliny a na južnom okraji Spišskej Magury.

    Z histórie

         Prvá zmienka o obci je z roku 1288. Založili ju členovia rodiny Berzeviczyovcov a od nich ju získali krížovníci Božieho hrobu, ktorí si tu postavili aj kláštor. Od roku 1593 patrila obec viacerým zemepanským rodinám.

    Pamätihodnosti

         Rímskokatolícky kostol v gotickom slohu zo 14. storočia, veža kostola sa datuje do 13. storočia.

    Ľubica

  • nadmorská výška
  • 636 m
  • počet obyvateľov
  • 3 430
  • spojenie
  • autobus, pošta

         Obec leží v dolinnej nive potoka Ľubica na pahorkatine Popradskej kotliny. V neďalekých lesoch sú Ľubické kúpele.

    Z histórie

         Stará pôvodne slovenská obec (po tatárskom vpáde sa tu usídlili Nemci). Prvá zmienka je z roku 1251. V 14. storočí mala vlastnú pečať. V roku 1364 dostala trhové, v roku 1535 a 1655 jarmočné právo. V rokoch 1412 - 1772 bola v zálohu Poľska. Obyvatelia boli súkenníci, tkáči a kožušníci.

    Pamätihodnosti

         Katolícky gotický kostol z 13. storočia sa sochou madony z dielne Majstra Pavla z Levoče. Evanjelický tolerančný kostol z roku 1781. Mariánsky stĺp na námestí z rokov 1724 - 1730.

    Mlynčeky

  • nadmorská výška
  • 681 m
  • počet obyvateľov
  • 520
  • spojenie
  • autobus, pošta

         Obec leží uprostred Popradskej kotliny na juhovýchodnom úpätí Vysokých Tatier.

    Z histórie

         Mlynčeky nesú pomenovanie podľa mlynov, ktoré tu v stredoveku postavilo mesto Kežmarok. V 18. a 19. storočí pribudlo niekoľko budov. Prisťahovali sa aj osadníci zo Zamaguria. Tak vznikla osada v majetku Kežmarku. Až v roku 1956 dostala práva obce.

    Podhorany

  • nadmorská výška
  • 595 m
  • počet obyvateľov
  • 970
  • spojenie
  • autobus, vlak

         Obec leží v severnej časti Popradskej kotliny.

    Z histórie

         Podhorany sa prvýkrát uvádzajú v roku 1297 ako Meldúr (neskôr Maldúr) a založili ich Görgeyovci. Obec s nemeckým obyvateľstvom patrila postupne viacerým zemepánom. Obyvatelia obchodovali so sladom, pestovali ľan a vyrábali i farbili plátno. Terajší názov obec nesie od roku 1948.

    Pamätihodnosti

         Katolícky gotický kostol z 15. storočia. Renesančná veža s atikou zo 17. storočia. Evanjelický kostol z roku 1806.

    Rakúsy

  • nadmorská výška
  • 704 m
  • počet obyvateľov
  • 1 420
  • spojenie
  • autobus

         Obec leží v severozápadnej časti Popradskej kotliny na úpätí Vysokých a Belianskych Tatier.

    Z histórie

         Rakúsy vznikli príchodom nemeckých kolonistov. Prvý písomný doklad je z roku 1288. Od roku 1294 sa postupne celá obec dostala do vlastníctva Kežmarku, v ktorom bola aj v 18. storočí. V 19. storočí ju zasa vlastnili rodiny zemepánov.

    Pamätihodnosti

         Rímskokatolícky pseudogotický kostol z roku 1883 bol postavený na základoch staršieho gotického kostola. Klasicistický evanjelický kostol z roku 1797.

    Slovenská Ves

  • nadmorská výška
  • 640 m
  • počet obyvateľov
  • 690
  • spojenie
  • autobus, pošta

         Obec leží v severozápadnej časti Popradskej kotliny na južnom svahu Spišskej Magury.

    Z histórie

         Prvýkrát sa spomína v roku 1311 ako Villa Sclauo - Nicalis, bola dedinou slovanského pôvodu. Traduje sa, že pôvodne ležala severnejšie; prvýkrát ju zničilo zemetrasenie v roku 1443, druhýkrát požiar, a tak sa vystavala na dnešnom mieste. Patrila viacerým šľachtickým rodinám.

    Pamätihodnosti

         Rímskokatolícky gotický kostol z druhej polovice 14. storočia bol prestavaný v barokovom slohu. Kúria z 18. storočia. Evanjelický kostol z roku 1908.

    Stáne pod Tatrami

  • nadmorská výška
  • 695 m
  • počet obyvateľov
  • 840
  • spojenie
  • autobus

         Obec leží uprostred Popradskej kotliny na juhozápadnom úpätí Vysokých Tatier.

    Z histórie

         Prvýkrát sa spomína ako Forwerk v roku 1438 - pôvodne bola majerom Kežmarku. Aj neskoršia obec patrila Kežmarku a viacerým šľachtickým rodinám. Terajší názov obce je z roku 1948.

    Pamätihodnosti

         Katolícky pôvodne gotický kostol z 13. storočia bol viackrát prestavovaný. Evanjelický klasicistický kostol z roku 1802.

    Toporec

  • nadmorská výška
  • 606 m
  • počet obyvateľov
  • 1 470
  • spojenie
  • autobus, vlak, pošta

         Obec leží v severozápadnej časti Popradskej kotliny na terasách rieky Poprad a jej prítokov.

    Z histórie

         Prvá písomná správa je z roku 1287 a vznik sa spája s rodinou Görgeyovcov. Tradícia uvádza, že obec bola osídlená už pred 13. storočím. Starý Toporec a Nový Toporec založili kolonisti. Oba Toporce napokon splynuli. V rokoch 1630 - 1660 tu bola šľachtická škola, ktorú založili Görgeyovci.

    Pamätihodnosti

         Renesančný kaštieľ zo 16. storočia, neskôr zbarokizovaný. Barokovoklasicistický kaštieľ z roku 1794. Katolícky kostol z roku 1326 s gotickými nástennými maľbami, ako aj maľba od slovenského maliara P. Kerna zo začiatku 20. storočia. Evanjelický barokovoklasicistický kostol z rokov 1770 - 1780.

    Tvarožná

  • nadmorská výška
  • 676 m
  • počet obyvateľov
  • 550
  • spojenie
  • autobus, pošta

         Obec leží na severozápadnom okraji Levočského pohoria v pramennej oblasti potoka Durand.

    Z histórie

         Prvýkrát sa spomína v roku 1268 ako Villa Durandi. Mestské práva získala v roku 1271 spolu s ďalšími spišskými obcami, kde sa usadili nemeckí kolonisti. O slovanskom pôvode obce však svedčí jej názov Pfarossni, uvádzaný ešte v roku 1288. Tvarožná sa dostala v rokoch 1412 - 1772 do zálohu Poľsku. V roku 1775 ju úplne, až na kostol, zničil požiar.

    Pamätihodnosti

         Rímskokatolícky gotický kostol z 13. storočia s najstaršou krstiteľnicou na Spiši. Barokový Mariánsky stĺp z rokov 1724 - 1730.

    Veľká Lomnica

  • nadmorská výška
  • 639 m
  • počet obyvateľov
  • 3 160
  • spojenie
  • autobus, vlak, pošta

         Obec leží uprostred Popradskej kotliny v západnej časti dolinnej nivy Popradu.

    Z histórie

         Prvá písomná správa je z roku 1257, v ktorej sa uvádza ako Lomnicza. Založila ju rodina Berzeviczyovcov. V chotári obce je vŕšok Burchbrich - výšinné opevnené sídlisko, jedno z najväčších archeologických nálezísk praveku na území Spiša.

    Pamätihodnosti

         Katolícky, pôvodne neskororománsky kostol z 13. storočia, v sakristii sú výjavy z legendy o sv. Ladislavovi zo 14. storočia. Tolerančný evanjelický kostol z roku 1785. Dva kaštiele z 18. storočia, obidva prebudované.

    Vlková

  • nadmorská výška
  • 679 m
  • počet obyvateľov
  • 600
  • spojenie
  • autobus

         Obec leží na styku juhozápadného okraja Levočských vrchov s Popradskou kotlinou.

    Z histórie

         Vlková sa až do roku 1948 nazývala Farkašovce. Prvá písomná správa je z roku 1278. Najznámejšími zemepánmi obce bola rodina Wielandová. Časť obce Levkovce sa spomínajú v roku 1306. Patrili do stolice X spišských kopijníkov. Úlohou obyvateľov týchto obcí bolo strážiť okolo nich vedúcu obchodnú cestu.

    Pamätihodnosti

         Dva kaštiele. Jeden zo 17. storočia, neskôr klasicisticky upravovaný a druhý z roku 1764. Neskorobarokový rímskokatolícky kostol postavený roku 1779 na mieste starého gotického kostola zo 14. storočia.

    Vlkovce

  • nadmorská výška
  • 832 m
  • počet obyvateľov
  • 390
  • spojenie
  • autobus

         Obec leží v juhozápadnej časti Levočských vrchov v pramennej oblasti potoka Durand.

    Z histórie

         Obec vznikla po tatárskom vpáde, prvýkrát sa spomína v roku 1268 ako Vilgustorpf. V roku 1317 patrila do Spoločenstva spišských Sasov. V 15. storočí Vlkovce strácajú doterajšie práva, privilégia a stávajú sa obyčajnou zemepánskou obcou. V roku 1514 sa dostávajú do zálohu mesta Levoča a stávajú sa jeho majetkom na dlhý čas. Rímskokatolícky kostol v obci bol postavený v roku 1936 a je zasvätený Božskému srdcu.

    Vojňany

  • nadmorská výška
  • 669 m
  • počet obyvateľov
  • 220
  • spojenie
  • autobus

         Obec leží v severozápadnej časti Popradskej kotliny na úpätí Spišskej Magury a na uloženinách Vojnianskeho potoka.

    Z histórie

         Vojňany sa nachádzajú pod Vojnianskou horou, ktorá bola za pohanských čias kultovým miestom. Tradícia hovorí, že obec založil v roku 1256 jeden z predkov rodiny Görgeyovcov, no prvá písomná správa je z roku 1296. Spomína sa ako Kyrig. Svoj terajší názov má od roku 1948.

    Pamätihodnosti

         Rímskokatolícky gotický kostol zo 14. storočia. Evanjelický kostol z roku 1871.

    Vrbov

  • nadmorská výška
  • 662 m
  • počet obyvateľov
  • 1 150
  • spojenie
  • autobus, pošta

         Obec leží v juhovýchodnej časti Popradskej kotliny, v podhorí Levočských vrchov, v doline Vrbovského potoka.

    Z histórie

         Vrbov sa v písomnej správe z roku 1251 spomína ako Verbev. Mestské práva dostal v roku 1271 a zdieľal aj osud zálohovaných miest v Poľsku. Za obcou je niekoľko rybníkov a bazény s termálnou vodou.

    Pamätihodnosti

         Neskororománsky katolícky kostol z druhej polovice 13. storočia, dnes v barokovej podobe. Renesančná zvonica z roku 1644. Mariánsky stĺp z roku 1730.

    Výborná

  • nadmorská výška
  • 706 m
  • počet obyvateľov
  • 650
  • spojenie
  • autobus

         Obec leží v severozápadnej časti Popradskej kotliny a na južných svahoch Spišskej Magury.

    Z histórie

         Prvá písomná zmienka je z roku 1289. Založili ju nemeckí kolonisti ako Birbrun. Patrila do zemepánskej závislosti viacerých šľachtických rodín.

    Pamätihodnosti

         Gotický rímskokatolícky kostol zo 14. storočia, renesančne prestavaný, barokovo upravovaný s unikátnym maľovaným kazetovým stropom. Evanjelický klasicistický kostol z roku 1833.

    Žakovce

  • nadmorská výška
  • 671 m
  • počet obyvateľov
  • 550
  • spojenie
  • autobus, pošta

         Obec leží v širokej úvaline juhovýchodnej časti Popradskej kotliny.

    Z histórie

         Žakovce sú najstaršou písomne doloženou spišskou obcou. Spomínajú sa už v roku 1209 ako Isaac. Založili ju nemeckí kolonisti. Patrila viacerým zemepánskym rodinám, hlavne rodu Berzeviczyovcov a Csákyovcov.

    Pamätihodnosti

         Gotický rímskokatolícky kostol zo 14. storočia, neskôr zbarokizovaný. Klasicistický evanjelický tolerančný kostol z roku 1793. Kaštieľ v neskorobarokovom slohu z druhej polovice 18. storočia.


    Kežmarok | Spišská Belá | Abrahámovce | Bušovce | Holumnica | Hradisko | Huncovce | Ihľany | Jurské | Krížová Ves | Lendak | Ľubica | Mlynčeky | Podhorany | Rakúsy | Slovenská Ves | Stráne pod Tatrami | Toporec |
    Tvarožná | Veľká Lomnica | Vlková | Vlkovce | Vojňany | Vrbov | Výborná | Žakovce

    Menu


    Design: © 2001 for Macbeth |  All rights reserved